JOGOVINY

Napriek mojej výške, ale aj váhe – či presnejšie povedané hmotnosti, ktorá u mňa už dosahuje bezmála také isté číslo v kilogramoch – ako tá výška v centimetroch, som často krát niektorými spoluobčanmi prehliadaný. To niežeby ma niekto prehľadával – šacoval… To nie. Teda aspoň v prípade toho „prehľadávania“- myslím, že nie. Pri […]

Ospravedlňujem sa všetkým vopred, lebo nasledujúce riadky nebudú žiadne cool-ové, ani in… Je to pár veršov – s trochou priznaného pátosu. Hádam ako človek, ktorý niečo cez päťdesiat rokov prežil na jednom malom kúsku zeme, ktorému chce vyjadriť svoje pocity – má na ten pátos trochu aj nárok. A komu také prekáža- tak nech už ďalej pre istotu ani […]

Na tomto božom svete, či už tomu veríme, alebo neveríme môžeme naďabiť na kadečo posvätné. Od posvätných kameňov, cez knihy, údolia, mestá – aj miesta, až po rôzne posvätné zvieratá. Ktovie ako k tomu ľudia prišli, že to, či ono sa stalo posvätným? Posvätnosti rôzneho druhu sú zvyčajne zahalené pláštikom tajomna, záhadna a mystičnosti. Človek či už […]

100 rokov – Je to veľa, alebo málo? Netreba asi hovoriť staré-známe slová o relativite času. Z jedného pohľadu sa to môže zdať ako večnosť, z iného to bude takmer okamih. Možno sa viacerí zhodneme na tom, že čas letí neuveriteľne rýchlo. Míňajú sa dni – týždne – mesiace – roky – desaťročia – storočie…A ako sa kadečo v […]

Kedysi dávno-pradávno – a je to skutočne tak veľmi dávno, že už ani nepamätám kedy to presne bolo – som napísal tento text aj hudbu (aj keď tá sa tuším nepíše). Pieseň dostala názov Skaly a jej text je príbehom skupinky skalolezcov. Možnože ľudia, ktorí majú ku horám a výškam blízko, sa nad týmto textom aj pousmejú…Aj keď sa jedná viac-menej o […]

Opýtal sa vás niekedy niekto:“Ako sa máš?“ – ale tak, že by sa skutočne o to ako sa máš aj úprimne zaujímal – ? Mám silný pocit,že takto sa nezvykneme spytovať. O tom som napísal tento text. Dole pod ním si ho môžte pozrieť aj z obrazom a zvukom Po tráve opité blúdia tmou Drzé deti ulíc Blesk nad Tatrou rebelov nikto nepritúli Svet ochladol […]

V čakárni u lekára si ku mne prisadla staršia pani – prototyp láskavej, vráskavej starej mamy. Čakáreň bola takmer celkom plná ľudí, no napriek tomu bolo v nej ticho. Skoro absolútne. Každý ponorený do svojej diagnózy, v očakávaní ortieľa z úst pána doktora. Mĺkvu čakáreň zrazu preťal hlas vedľa mňa sediacej babičky: „To je ale pokrok!“ – […]

Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Spravidla to ani to isté nie je. Ba v niektorých prípadoch je to na hony vzdialené… Príkladov je v mimoriadne zábavnej, inak kulinárskej televíznej relácii Slovensko chutí viac než dosť! Dve na slovo vzaté odborníčky Aneta a Janica, nám tu (v spomínanom programe RTVS) ponúkajú zaujímavé možnosti úpravy […]

Kde bolelo – tam bolelo – bola jedna ubolená rozprávková krajina. Jedného bolelo to, iného ono…Dá sa povedať, že nebolo v nej tvora, ktorého by niečo nebolelo. Ale zdanie klame. Nebolo to celkom tak. Niektorým vyvoleným bolo v tejto rozprávkovej krajine sveta žiť. Asi najviac sveta žiť bolo tým, čo boli pri korytách a tak nečudo, že každý chcel byť pri […]

Oblaky plačú kamenné slzy zomrela česť a človek sa hrozí v nás človek v nás Pravdu zas tlačia za ošarpané steny a večný rebel zostáva nemý v nás rebel v nás Pozrite na to čo bolo zostúpte z výšin k nám čo ste si omylom vzali – patrí nám, nám Na lúku sa vzniesli tancujúce víly preteká víno a duša kvíli v nás duša v nás Primrzol úsmev na perách […]