JOGOVINY

Popravde, politiku už nesledujem.
Strpčuje mi život a ničí vzťahy.

Tak ju nesledujem.

Ale ona mňa áno. Prenasleduje ma na každom kroku.

Celú noc nespím – bolí ma zub.

Ráno frčím k zubárovi, sadnem do kresla, otvorím ústa… a on ich otvorí tiež. A už ich nezavrie. Točí o politike.

Polhodinová prednáška o tom, kto je neschopný, kto klame a kto kam patrí. Ja tam sedím, pripravený na zákrok… a jediné, čo dostanem, je zubárov politický postoj .

Na konci sa pozrie na zub a povie: „To bude chcieť čas… objednáme vás.“ O dva týždne.

Odchádzam. Bolí to viac než predtým. Nielen ten zub.

Cestou mi začne v aute niečo škrípať. Zastavím v servise. Mechanik si ma vypočuje… teda aspoň sa mi to tak zdá. Lebo vzápätí ide jeho politický monológ.

Motor stojí. Auto čaká. Len jeho názory sa točia na plné obrátky.

Výsledok? O dva týždne.

Idem ďalej. Mäsiar, pekár, kaderník… Každý má dnes okrem remesla aj vedľajší odbor: politický analytik.

A tak som dnes zostal s boľavým zubom, s hrkotajúcou prevodovkou, bez chleba, bez mäsa, neostrihaný… ale zato fest nasratý a perfektne politicky vyškolený.

Večer si vravím: „Dosť!“ „Idem do divadla!“ „Potrebujem prísť na iné myšlienky…“

Tam sa predsa chodí pre umenie. Pre príbeh. Pre únik od reality.

Sadnem si. Ticho. Tma. A ja si prvýkrát za celý deň vydýchnem.

Opona sa zdvihne… a ja pochopím, že som si kúpil lístok na ďalšie pokračovanie politických školení.

Len s lepším osvetlením.