JOGOVINY

Náš život je ako kolotoč.
Nastupujeme naň ako deti – plní snov, očakávaní a zvedavosti.
A ani sa nenazdáme, točí sa čoraz rýchlejšie…
Pribúdajú povinnosti, skúšky, termíny, očakávania.

Roky letia, kolotoč nezastavuje.
Až raz… sa spomalí.
A my zistíme, že jazda, ktorú sme žili, bola vlastne celý náš život.

( na záver si môžete text pozrieť so zvukom a v obraze)

Prvý deň školy,

malý chlapec stojí,

svet je veľký, a on

trochu sa ho bojí.

Krok za krokom, nesie

tašku plnú snov,

kolotoč sa točí,

berie ho so sebou.

Učiteľka vraví,

čo sa robiť má,

každá nová skúška,

je veľmi  ťažká hra.

Termíny a stresy,

rýchlo beží čas,

kolotoč sa točí,

zrýchľuje zas a zas.

Zastavte ten kolotoč,

chcem ísť z neho preč!

Kričím asi do vetra,

nik nevníma tú  reč.

Šialene sa točí,

pozná iba zhon,

„Páni to je jazda!“

–  reve kolotoč

jazda o život

a my sme v ňom.

Práca a rodina,

hypotéka, zhon,

každý deň je boj,

si v porceláne slon.

Očakávania iných,

tlačia ma k zemi,

kolotoč sa točí,

ja som v ňom už nemý.

Roky letia rýchlo,

vlasy belejú

spomienky na mladosť,

v srdci sa mi smejú.

Sily pomaly miznú,

krok je neistý,

kolotoč sa točí,

a svet je taký čistý.

Zastavte ten kolotoč,

chcem ísť z neho preč!

Kričím asi do vetra,

nik nevníma tú  reč.

Šialene sa točí,

pozná iba zhon,

„Páni to je jazda!“

–  reve kolotoč

jazda o život

a my sme v ňom.

Nakoniec to príde,

ticho a pokoj,

starý dedko sedí,

skončil sa ten boj.

Kolotoč zastavil,

už nemá kam ísť,

život bola jazda,

zubatá môže prísť.

Zastavil ten kolotoč,

chcem ísť z neho preč!

no nevládzem vstať na nohy

– nik nevníma tú  reč.

Šialene sa točil

poznal iba zhon,

Skončila sa  jazda!

–  šepne kolotoč

jazda o život

ja som za sklom