Kedysi bývalo v našej miestnej reštaurácii celkom bežným zvykom spájať stoly. Keď sa zišla väčšia partia, nikto veľmi neriešil, kto si kam sadne a či je pri stole ešte voľná stolička. Jednoducho sa chytil susedný stôl, prisunul sa k prvému, potom ďalší a prípadne ešte jeden. Často sme sedeli ako jedna rodina pri svadobnom stole. Aj keď žiadny sobáš nebol…. A […]

Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov […]

Existujú slová, ktoré používame celý život a pritom sa nad ich skutočným významom zamýšľame len zriedka. Jedným z nich je pre mňa človečina. Ako dieťa som toto slovo poznal najmä z rozprávok Pavla Dobšinského. Tam človečina obrom, diablom a strigám „smrdela“. O mnoho rokov neskôr som ho zrazu počul v piesni skupiny Elán, kde ľudia naopak „voňajú […]

Už ste zacítili vo vzduchu vôňu asfaltu? A kdesi ktosi vyhlasuje :“ Nikto vám nedá toľko, koľko vám ja môžem sľúbiť!“ Tak potom je tu zase ten čas na šlágre, aké tu ešte jakživ neboli! Zas idú voľby to budú zhonby ľudia si isto zaslúžia istoty Už asfalt vonia nás nedohonia špiny špinavé sa zmenia na najčistejšie čistoty Plagát do volieb ten […]

Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom […]

Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas? Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny. Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia. Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil […]

Jedny dvere sa ráno otvárajú vždy skôr než ostatné. Ticho, opatrne, aby sa nik nezobudil. Najprv zaštrngá hrnček, potom voda v kanvici, a niekde medzi vôňou čaju, chleba a prvým svetlom nového dňa stojí mama. Človek je ešte dieťa, schovaný pod perinou, a má pocit, že rána vznikajú samé od seba. Že chlieb je vždy na stole, čaj vždy teplý a čisté tričko sa akosi […]

Napísal som pieseň. Protest song. Pieseň venovanú Sviatku práce. Možno bude táto pieseň pre niekoho horkou pilulkou. Nevznikla však ako oslava minulého režimu, ani ako propaganda. Je to skôr zamyslenie nad tým, akú hodnotu má dnes poctivá ľudská práca. Žijeme v dobe, keď sa často viac obdivuje lacná sláva, prázdna popularita a hlučný svet sociálnych sietí, zatiaľ čo […]

Každý krok zanecháva stopu. Každá stopa má následky. 22. apríl je Deň Zeme. Takým dňom by mal byť každý jeden deň v roku … Smutná tvár matkina Úsmev zmizol z líc Nádej už zhasína V temnote dní zlých Nádej už zhasína V temnote dní zlých Každý deň cez éter Počuť z rádia Ktorý syn, ktorá z dcér Zas ju zranila. Ktorý syn, ktorá […]

Náš život je ako kolotoč. Nastupujeme naň ako deti – plní snov, očakávaní a zvedavosti. A ani sa nenazdáme, točí sa čoraz rýchlejšie… Pribúdajú povinnosti, skúšky, termíny, očakávania. Roky letia, kolotoč nezastavuje. Až raz… sa spomalí. A my zistíme, že jazda, ktorú sme žili, bola vlastne celý náš život. ( na záver si môžete text pozrieť so zvukom a v […]