JOGOVINY

Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas?
Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny.

Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia.
Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil reproduktor… alebo samotná budúcnosť.

A tak mi jedného dňa napadlo — čo by sa asi stalo, keby umelá inteligencia naozaj dorazila na slovenský vidiek?
Medzi gumáky, vidly, igelitky z Jednoty… a naše večné podozrenie voči všetkému novému.

Vznikla z toho pesnička a malý pesničkový film:
„EJ AJ… alebo keď na slovenský vidiek dorazí AI“. 🙂

A tak vám ho ponúkam – najskôr text  a potom ak vydržíte – aj so zvukom a obrazom.

Umelý vianočný stromček v obývačke stojí,
nikto sa tej plastovej krásy nebojí.
Umelých kvetov a vencov plné hroby
veru taká je už móda tejto novej doby.

Umelé pery aj prsia a umelé tváre,
falošné city sú v každom jednom bare.
V pohode je každé umelé pravidlo,
tak prečo z tej ej aj robíme také strašidlo

Ajajajajáj,

 ľudkovia boží,
je tu ej aj  

strach sa v nás množí.
Čo len s nami pre boha bude?!
keď nám ej aj zničí raj

a zmetie nás v prúde?

Keď prvý automobil prišiel po našej ceste
tak sedliaci mali hneď zovreté päste.
S kyjakmi bežali za tým čudným strojom,
mysleli že diabol im vezme maštaľ aj s hnojom.

 Dnes máme mobily, tablety, dostupné siete,
no na umelý um zas vidly beriete
Píšete hejty, drísty že nás to zničí,
zatiaľ čo si tu algoritmus potichu cvičí.

Priatelia sarkazmus bokom, je to všetko len kód,
nemá to dušu, city ani vlastný rod.
Zvykneme si na to, ako na každý plast,
Veď ej aj to je aj pre pohodlných dobrá masť.