Neviem, či som ju našiel ja, alebo si ona našla mňa. Skrátka naše cesty sa skrížili a zrazu je tu.
Eva Rouks.
A som veľmi rád tomu dňu, keď sa tak stalo. Pretože odvtedy mám pocit, že niektoré moje pesničky konečne našli hlas, ktorý som pre ne už dávno hľadal.
Hlas, ktorý nemusí byť pekný a uhladený. Skôr je tak trochu poškriabaný životom. Dokáže byť nežný, ale keď treba, vie sa oprieť do piesne tak, že unesie aj najťažšie náklady.
Pýtate sa, odkiaľ Eva prišla?
Podstatnejšie je, kam pôjde ďalej.
A tiež to, že Eva Rouks vôbec prišla medzi nás na svetlo Božie.
A aby to nebolo také jednoduché, paradoxne začíname Záverečnou.
Tam, kde iní končia – my začíname! 🙂
A popravde: Kto z vás po záverečnej nemal chuť ešte na jedno orosené? 🍺😄
Kedysi bývalo v našej miestnej reštaurácii celkom bežným zvykom spájať stoly. Keď sa zišla väčšia partia, nikto veľmi neriešil, kto si kam sadne a či je pri stole ešte voľná stolička. Jednoducho sa chytil susedný stôl, prisunul sa k prvému, potom ďalší a prípadne ešte jeden. Často sme sedeli ako jedna rodina pri svadobnom stole. Aj keď žiadny sobáš nebol…. A [...]
Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov [...]
Existujú slová, ktoré používame celý život a pritom sa nad ich skutočným významom zamýšľame len zriedka. Jedným z nich je pre mňa človečina. Ako dieťa som toto slovo poznal najmä z rozprávok Pavla Dobšinského. Tam človečina obrom, diablom a strigám „smrdela“. O mnoho rokov neskôr som ho zrazu počul v piesni skupiny Elán, kde ľudia naopak „voňajú [...]
Celá debata | RSS tejto debaty