Existujú slová, ktoré používame celý život a pritom sa nad ich skutočným významom zamýšľame len zriedka. Jedným z nich je pre mňa človečina.
Ako dieťa som toto slovo poznal najmä z rozprávok Pavla Dobšinského. Tam človečina obrom, diablom a strigám „smrdela“. O mnoho rokov neskôr som ho zrazu počul v piesni skupiny Elán, kde ľudia naopak „voňajú človečinou“. Dve úplne odlišné spojenia, jedno jediné slovo… a množstvo otázok.
Čím dlhšie žijem, tým viac si uvedomujem, že človečina nie je len slovo. Je to schopnosť zostať človekom aj v časoch, keď je jednoduchšie mlčať, prispôsobiť sa alebo odvrátiť zrak. Je to ochota podať pomocnú ruku, prejaviť úctu, súcit, lásku a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
Dnes akoby sa čoraz častejšie stretávali dva svety. Svet, v ktorom sa dobro považuje za slabosť, a svet ľudí, ktorí napriek všetkému veria, že má zmysel zostať slušným človekom. Možno práve preto je téma človečiny dnes aktuálnejšia než kedykoľvek predtým.
Dlho som nad témou človečiny premýšľal, až prišiel deň, keď som napísal text piesne ČLOVEČINA. V jej podtitule si kladiem možno trochu kacírsku otázku:
Kto sa ešte odváži postaviť zlu?
Jak dieťa počúval som bájky staré,
kde obri mali nosy moc vnímavé.
Cítili pach, čo človek v sebe nosí,
s ním sa nikde neskryješ aj keď si bosý
Ten ľudský pach bol pre nich ako jed,
čo neveštil pre hrdinu dobrý sled.
Neskôr som s partiou spoznal Elánu hlas,
v ktorom pre priateľov zastal čas.
Ich pieseň znela ako čistý prameň,
že dobrý človek je vzácny kameň.
Že ľudskosť vonia, keď je úprimná,
ako tá pieseň, človečiny hymna
Na misku váh dnes kladiem skutky sveta,
na jednej zloba, čo nami zmieta
Na druhej strane pomoc, súcit, vľúdnosť,
čo prinášajú nádej a budúcnosť.
No zdá sa, že zlá strana dobro preváži
pohnúť brvou sa nikto neodváži
V rozprávkach človečina strašne smrdela,
Elán spieva, že ňou ľudia voňajú
Dnes, keď rinčia zbrane a dunia delá,
páchne a či vonia zistí ten čo pozná ju
Láska, Dobro, sa spolu s ňou stratili
nik nevolá aby sa vrátili
Opustili nás v tejto dobe zlej,
kde vládne chaos, hlúposť a beznádej
my stojíme tu zomierame strachom
stratení medzi vôňami a pachom
Celá debata | RSS tejto debaty