Vianočný príbeh

Tento príbeh sa možno dnes bude zdať neuveriteľný, už aj preto, že v súčasnosti prakticky nepoznáme obdobie Vianoc, kedy celý deň sneží. A už nie je ani z čoho postaviť snehuliaka a spustiť sa z kopca na saniach…Ale môžem vám smelo odprisahať, že ten príbeh sa naozaj stal pred viacerými rokmi (bol som jeho súčasťou) a ak je na ňom niečo vymyslené – tak sú to len moje chatrné rýmy….

Ak sa dočítate až na koniec – môžete si príbeh vypočuť v pesničkovej podobe- s obrazom a zvukom.

 

Po roku zase sú tu znova

tie sviatky lásky pokoja,

všade cítiť vôňu domova

zdá sa že hodiny stoja

Vo dvoroch rastú snehuliaci

a deti sane ťahajú

v strese sú tu len dospeláci

tí hore-dole bŕkajú

 

Od rána sneží, sneží, sneží

Vločka za vločkou padá

Hodiny bijú, zvonia z veží

vianočný zhon a paráda

Len on sám tu v snehu leží

prikrýva ho perina

dav ľudí lieta, skáče beží

nikto si nič nevšíma

nikto nič

nič si nevšíma.

 

Sneh stále bez prestávky padá

trasie sa pod tou perinou

v prítmí ho sotva niekto zbadá

z ľudí čo idú dedinou

Nik nemá záujem o neho

leží tu to jeho je vec

človek do rána skončí pod snehom

bezvýznamný bezdomovec

 

Celý deň sneží, sneží, sneží

Vločka za vločkou padá

Hodiny bijú, zvonia z veží

vianočný zhon a paráda

Len on sám tu v snehu leží

prikrýva ho perina

dav ľudí lieta, skáče beží

nikto si nič nevšíma

nikto nič

nič si nevšíma.

 

Sneh stále bez prestávky padá

Lásku za nič nekúpite

kto nič nevidí nič nezbadá

zrazu zjaví sa spasiteľ

Pozemský vykupiteľ v  slove

do ticha noci tu zvolá

„Ľudia preboha, veď je to človek!“

smutná to pravda je holá

 

Celý deň sneží, sneží, sneží

Vločka za vločkou padá

Hodiny bijú, zvonia z veží

vianočný zhon a paráda

Len on sám tu v snehu leží

prikrýva ho perina

dav ľudí lieta, skáče beží

nikto si nič nevšíma

nikto nič

nič si nevšíma.


Masky z maskérne

06.07.2026

Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom [...]

Ako umelá inteligencia do našej dediny prišla

02.06.2026

Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas? Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny. Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia. Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil [...]

Mama

22.05.2026

Jedny dvere sa ráno otvárajú vždy skôr než ostatné. Ticho, opatrne, aby sa nik nezobudil. Najprv zaštrngá hrnček, potom voda v kanvici, a niekde medzi vôňou čaju, chleba a prvým svetlom nového dňa stojí mama. Človek je ešte dieťa, schovaný pod perinou, a má pocit, že rána vznikajú samé od seba. Že chlieb je vždy na stole, čaj vždy teplý a čisté tričko sa akosi [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 202
Celková čítanosť: 456831x
Priemerná čítanosť článkov: 2262x

Autor blogu