JOGOVINY

„Čo nám to pripomenula smrť v Prahe“-? pýta sa dnes jeden z mnohých titulkov denníkov…. Neviem ako Vám, ale mne  pripomenula hlavne to, že uplynulých viac než 30 rokov sme sa odučili žiť v jednej spoločnej bubline. Nemyslím teraz na spolužitie Čechov a Slovákov v jednom štáte – to len aby som nebol hneď v úvode nesprávne pochopený.

V osemdesiatom deviatom sme takému niečomu definitívne odzvonili! Spoločná bublina je prežitok! Miesto toho si dnes slobodne a bez akýchkoľvek výhrad spoločenstva bubliny, žije a robí každý vo svojej bubline, čo sa mu len zachce a na čo má chuť.  A ak sa ešte aj po toľkých rokoch nájde odvážlivec, ktorý sa snaží upozorniť niekoho z bubliny, ktorá je na dohľad, že čo to robí- čo to stvára . Dostane sa odvážlivcovi poriadneho uzemnenia pomocou okrídlenej veľavravnej vety :“Nerieš!!!“  To v tom lepšom prípade. A tak sme si pomaly a isto  všetci zvykli nehasiť to, čo nás nepáli a radšej držať ústa vo svojej vlastnej bubline a o iné sa nestarať. No a potom – keď sa zrazu prihodí niečo také, ako teraz v Prahe, v panike vystrčíme hlavy zo svojich bublín v ktorých sme cez 30 rokov zakuklení a nestačíme sa čudovať , že nejaké tie  bubliny okolo nás  „zrazu spľasli“. To by sme aj mohli pri takýchto príležitostiach usporiadať majstrovstvá v čudovaní sa. Ako a prečo sa to stalo, Či sa tomu nedalo predísť, alebo zabrániť ….a bla bla bla bla bla…. Ja osobne sa len čudujem iba tomu,že ČO TO PREBOHA ĽUDKOVIA, DOBRÍ ŽIJEME ZA ŽIVOTY???

Dovtedy kým sa neprihodí väčšia či menšia katastrofa, nás nikoho netrápi, že tu je veľmi veľa veci mimo normálu… Chvíľu družne potom rozoberáme a RIEŠIME čo by bolo, keby bolo, na znak súcitu vypustíme nejakú slzičku, alebo nejaké to euro na účet rodín obetí a o pár dní zas vrátime hlavu pekne do svojej bubliny, kde nám je predsa len najlepšie. Tam môžeme byť sami(so)sebou a nemusí nás nikto a nič trápiť…

Pripájam jeden krátky dokument, ktorý možno na prvý…aj na druhý pohľad s témou nesúvisí. Vnímavejší a citlivejší možno pochopia, že má. Dokonca aj viac ako sa na prvý pohľad zdá.

Ak by niekto nerozumel niektorým slovám čičmanského dialektu, je možné v spodnej lište (pri sledovaní na youtube) zapnúť titulky

A ešte jedno video s pesničkou, ktorej text mal trochu zložitý názov: Otvorený list Judáša Iškariotského, kapela Zabudnutí, ale pieseň prezentovala pod názvom „SPOVEĎ“. Pieseň začína slovami, časť ktorých som použil v texte blogu: „Som jeden z Vás, ľudkovia dobrí…“