JOGOVINY

Mám rád hudbu akúkoľvek.Nie som v tomto smere prieberčivý, ani žiadna fajnovka.

Mám rád všetko čo má akú-takú melódiu a rytmus.

Aj keď Rytmusa zrovna nemusím.Znesiem počúvať kadečo.Aj hudbu tuctovú.Ale takú tú tuc-tucovú- tú radšej nie.

Asi to bude príznak starnutia, lebo vo všeobecnosti sú mi predsa len srdcu najbližšie asi oldísovky. Predovšetkým tie domáce – české a slovenské, ale aj tie inostranné. A potom je už ozaj jedno, či to je rock, pop, metal country, či folk.

Hudba sa vinie mojim životom ako klbko nití.Niekedy sa trochu zamotá, ale chvalabohu sa tá niť ešte nikdy nepretrhla.Neviem si to ani predstaviť.Doma mi znie hudba akú som opísal úplne bez problémov – moje dve spolubývajúce zdá sa, že nemajú nič proti tomu.Teda aspoň zatiaľ nepovedali ani muk.

Lepšie povedané ani hav – ani mňau…

V práci to je už trochu komplikovanejšie.Môjmu šéfovi sa zdá, že to čo počúvam je prežitkom.No veď asi aj má pravdu, ale môžem ja za to že tie súčasné veci mi až tak nelezú do ucha?Musel som teda uši sklopiť  a tváriť sa, že mi ich netrhá iná hudba, než tá na akú sú navyknuté.

Na pracovisku máme naladené rádio začínajúce na Ex…aby som teda nerobil reklamu :-)Nevravím, že hudba, ktorá tam letí sa počúvať nedá- to nie.Ale tie reči okolo toho …Tí modelátori-redaktori sa tam smejú vždy a za každých okolnosti – na všetkom.A mňa berú nervy.Že akosi nedochádzam na dôvod a príčinu, že na čom sa tam stále tak smejú.Mám viacero možností, že prečo to tak je:

a) ja som starý & suchár a oni mladí & „fun“

b) ja som úplne triezvy a oni si čosi š(ň)upli

c) alebo ja len jednoducho nemám zmysel pre humor

Pred pár dňami ma v tomto rádiu zaujala novozélandská kapela Corner Stone Roots, ktorá tam bola ako hosť naživo.

Zvlášť som spozornel pri ich reggae prevedení Horehronia.

Bolo to veľmi zábavné a keď si odmyslím nepodarenú slovenčinu – mám pocit, že táto verzia je príjemnejšia ako originál.Duchaplní moderátori sa potom v rozhovore členov kapely spýtali, že prečo si pre svoje koncerty vybrali práve Slovensko.Chalani z Nového Zélandu argumentovali tým, že tu sme ešte vcelku čistí a neskazení západným štýlom života.

Moderátori-redaktori  tak ako je pre nich typické reagovali salvou smiechu.Bol to rehot z ktorého som mal dojem že sa smiali tak, že sa až za bruchá chytali a váľali sa po zemi…A ja fakt nechápem, že čo im bolo na tej odpovedi také smiešne….