Je Púchov ešte na Slovensku, alebo už jeme český chlebík?
25. augusta 2010 21:32,
Prečítané 2 758x,
jogo64,
K VECI OD VECI
Hmmm som si vždy myslel, že Púchov je na Slovensku. Veď je to len „toť“- kúsok za našimi humnami.Ale zrejme som sa mýlil.Púchov – či lepšie povedané Dolné Kočkovce pri Púchove už asi budú Česko.
Dnes pred futbalovým zápasom Žiliny so Spartou som zachytil správu, že pražákov trénuje rodák so spomínanej dediny.No ten, len čo začal rozprávať, som zostal na pochybách, že či tá informácia o jeho pôvode nebola mylná.
Jozef Chovanec – ako sa údajný rodák zo Slovenska volá, len čo otvoril ústa – otvoril som ich v nemom úžase aj ja.Ten človek totiž hovorí úplne prirodzene a plynulo“hezky-česky“.
Akosi tomu nerozumiem.
Pôvodom českí tréneri pôsobiaci u nás ( ale aj ľudia na iných pozíciách a postoch) nemajú žiadne obavy, že by sme im v týchto zemepisných šírkach nerozumeli.Zrejme oni jedia u nás len ten svoj český chlebík, keď stále len tú svoju pesničku českú rodu-verne spievajú.
No a my roduverní Slováci zvyčajne spievame paradoxne tiež iba tú ich českú pesničku.Len teraz naozaj neviem, či je to preto, že papkáme ten ich chlieb, alebo sme až tak veľmi zakomplexovaní?
06.07.2026
Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom [...]
02.06.2026
Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas? Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny. Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia. Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil [...]
22.05.2026
Jedny dvere sa ráno otvárajú vždy skôr než ostatné. Ticho, opatrne, aby sa nik nezobudil. Najprv zaštrngá hrnček, potom voda v kanvici, a niekde medzi vôňou čaju, chleba a prvým svetlom nového dňa stojí mama. Človek je ešte dieťa, schovaný pod perinou, a má pocit, že rána vznikajú samé od seba. Že chlieb je vždy na stole, čaj vždy teplý a čisté tričko sa akosi [...]
Derechura, ja som predsa nepovedal, ...
Myslím, že záleží na tom kde, ...
Niektorí môj príspevok uznačujú ...
Neskutočne hlúpy príspevok, vlastne ...
ja väčšinu čechov čo poznám aj ...
Celá debata | RSS tejto debaty