Príchod Spasiteľa do našej dediny
23. decembra 2010 22:42,
Prečítané 2 244x,
jogo64,
ČLOVEČINA, Nezaradené
Predvianočný čas. Všade zhon akoby mal prísť koniec sveta. V treskúcej zime uprostred dediny leží pod holým nebom na snehu miestny človek. Jeden zo sociálne slabých… ak nie najslabších. Leží tu celé popoludnie. Uprostred dediny, kde ho musí vidieť každý aj keby nechcel. Ale nikto nič nevidí. Alebo skôr nechce vidieť. Všetci prechádzali okolo bez záujmu…Božníci aj bezbožníci. Bratia-sestry. Veriaci-neveriaci? Nikto nič nevidel…
Až večer nejaký náhodný pocestný zvolal: „Ľudia, preboha, veď je to človek!“ a zalarmoval policajtov a záchránku.
Ten napoly zamrznutý chlap by sa rána nebol dožil.
Ale takto sa dožil a na druhý večer sa už pripitý uškrňal spolu so svojimi kumpánmi na davy ľudí tešiacich sa na príchod Spasiteľa.
A dedinčania ani netušili, že Spasiteľ tu už bol.
Prišiel inkognito. A o niečo skôr… S tým nikto nerátal.
10.09.2026
Jedného dňa sa jednoducho objavila. Neviem, či som ju našiel ja, alebo si ona našla mňa. Skrátka naše cesty sa skrížili a zrazu je tu. Eva Rouks. A som veľmi rád tomu dňu, keď sa tak stalo. Pretože odvtedy mám pocit, že niektoré moje pesničky konečne našli hlas, ktorý som pre ne už dávno hľadal. Hlas, ktorý nemusí byť pekný a uhladený. Skôr je tak trochu [...]
20.08.2026
Kedysi bývalo v našej miestnej reštaurácii celkom bežným zvykom spájať stoly. Keď sa zišla väčšia partia, nikto veľmi neriešil, kto si kam sadne a či je pri stole ešte voľná stolička. Jednoducho sa chytil susedný stôl, prisunul sa k prvému, potom ďalší a prípadne ešte jeden. Často sme sedeli ako jedna rodina pri svadobnom stole. Aj keď žiadny sobáš nebol…. A [...]
12.08.2026
Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov [...]
Jogo, som rád, že do vašej dediny ...
...na Slovensku žije toľko spasiteľov,... ...
Ale veď je 20 rokov po "nežnej ...
smutné na tom je, že je to realita ...
Po takých slovách je mi smutno. Ťažšie... ...
Celá debata | RSS tejto debaty