JOGOVINY

Herci.

Dnes máme hercov, na každom kroku.Jedni hrajú komédiu, iní drámu, ale veľa hercov tu hrá len samé frašky. To sú tí, čo sa „velice“ snažia zahrať drámu, alebo naopak zahrať komédiu – a nejde im to. Tak tu máme potom kopec frašiek. Aspoň sa mi to poslednou dobou tak javí. A inak to už zdá sa ani nebude. To by nesmeli hrať- tí čo hrať nevedia…

Ako spieva legendárny František Nedvěd :“Všichni jsme herci, jenom někdo víc  nebo míň umí hrát…“

Je v tom kus pravdy. Každý hráme svoje malé role vo „svojich bublinách“, tí školenejší majú širokospektrálnejšie publikum. A len „vyvolení“ sa stanú celebritami a miláčikmi národa.

Môj názor je, že každému ale to herectvo moc nesedí. A mali by. pre dobro okolia, či aj celého národa s tým radšej prestať. A o tom som napísal veršovaný text, ku ktorému sa pridala aj hudba – a ak si tento text dočítate – tak si môžete vypočuť ako to znie v podaní JOGOBANDU. (dole -pod týmto textom)

Na doskách, na obrazovke, na plátne

hrajú ľudia vyštudovaní herectvo

ak niektorý svoju rolu nezvládne

pri skúške to vzdá, skôr než skončí dejstvo

Ty čo k nebu dvíhaš dlane oboch rúk

v ústach iba slová duch, syn a otec

a tiež meno toho čo za hrozných múk

trpel na kríži, ty si iba herec.

Ty čo rozdávaš mi lásku, nehu, cit

večer keď sa plameň rozhára nad sviečkou

a na druhé ráno, keď opúšťam byt

zdá sa mi že stávaš sa aj ty herečkou

Ty, čo striedaš nacvičené úsmevy

nikto tu už neverí tým tvojim kecom

masy ktoré chceš viesť – to sme my!

každý dobre vidí, že si slabým hercom