JOGOVINY

Kde bolo, tam bolo, v ríši zvierat žil jeden starý, vypĺznutý potkan. Celý život kade chodil, robil zle. Paradoxne – čím viac ostatným zvieratkám robil zle, tým sa on cítil lepšie. A pri každej zlobe, ktorú vykonal, sa rehotal, až sa mu fúzy triasli a zuby o zem narážali. Nečudo, že medzi zvieratami nebol vôbec tento starý potkan obľúbený. Skôr naopak. Nikto ho nemal rád. Jedinými jeho spojencami boli ostatné potkany a krysy. Rozumeli si a spoločne kuli plány proti ostatným zvieratkám ríše.

Jeho celoživotnou traumou bolo, že nikdy v živote sa nestal kráľom zvierat. Zožieralo ho to a neustále vymýšľal všelijaké ľstivé a zákerné plány, ako na ten kráľovský trón zvierat zasadnúť. Ale či skúšal to, či ono – nič nevychádzalo. S pribúdajúcim vekom mu rozumu ubúdalo, ale jeho sen – mať na hlave kráľovskú korunu-  bol stále intenzívnejší. Časom sa na jeho stranu pridávali hady, ropuchy, ploštice, supy a hyeny. Vymýšľali spolu intrigy, aké táto zem nikdy nevidela. Ale všetko bolo márne. Až raz  v jeho šedivej hlave skrsol diabolský plán. Zašiel do hustého, tmavého lesa, kde žil – podobne ako on – starý osamotený vlk. Vlk rovnako ako potkan, vypĺznutý, životom sklamaný a nesmierne frustrovaný. Niekoľko dlhých dní a nocí potkan s vlkom, za výraznej asistencie ploštíc, hadov, supov  a hyen rozoberali ten diabolský plán, ako dať dole kráľa zvierat. Celé tie dni a noci vo vlčej nore hady syčali a hyeny vrčali vlkovi do uší dookola jedno a to isté: „ Medveď je zlý! Medveď je zákerný! Iba medveď a nikto iný môže za tvoj skazený život! Kým tu bude medveď  – nebude dobre! Medveď to je tvoje aj naše zlo! Musíš ho dať dole!“

A tak sa aj stalo.

Teda takmer sa to stalo!

Ale náhle zazvonil zvonec a našej nechutnej rozprávke je koniec!

A veríte, že naozaj je koniec? Dúfajme, že to nebol iba začiatok konca…

Dobrú noc!