Kedysi dávno, pred mnohými rokmi mi kamarát cez Skype poslal link na akýsi facebook – že aby som sa tam zaregistroval… Na moju otázku, že čo to vlastne je a na čo je to dobré mi odpovedal asi len toľko, že je to nejaká sociálna sieť – cez ktorú človek môže byť v spojení so svojimi známymi aj neznámymi, kde môže zdieľať všetko možné aj nemožné. A že na čo je to celé dobré? To vraj časom hádam zistíme.
kresba – Radovan Vrška
Teraz po rokoch som si na ten môj prvý kontakt s facebookom spomenul a pravdupovediac ani dnes mi nie je jasné, že na čo nám ten facebook je vlastne dobrý… Zdieľa sa tu ozaj kadečo možné a hlavne nemožné. Namotal nás ale parádne! Zamotaní v sociálnych sieťach trávime minúty, hodiny, dni, noci, týždne mesiace. Ba aj roky… Dá sa povedať že tu márnime svoje životy, ktoré by sa dali prežiť možno aj zmysluplnejšie. Málokto nájde v sebe tú odvahu nadobro s tým skoncovať. Podaktorí to aj viac krát skúšali – dať mu navždy zbohom, no chápadla tejto sociálnej chobotnice väčšinu odvážlivcov vtiahlo späť do svojich osídiel.
kresba – Radovan Vrška
Zbaviť sa facebooku je niečo ako útek z Alcatrazu.
Ale byť opäť slobodný je dostatočná motivácia – Či nie?
Kedysi bývalo v našej miestnej reštaurácii celkom bežným zvykom spájať stoly. Keď sa zišla väčšia partia, nikto veľmi neriešil, kto si kam sadne a či je pri stole ešte voľná stolička. Jednoducho sa chytil susedný stôl, prisunul sa k prvému, potom ďalší a prípadne ešte jeden. Často sme sedeli ako jedna rodina pri svadobnom stole. Aj keď žiadny sobáš nebol…. A [...]
Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov [...]
Existujú slová, ktoré používame celý život a pritom sa nad ich skutočným významom zamýšľame len zriedka. Jedným z nich je pre mňa človečina. Ako dieťa som toto slovo poznal najmä z rozprávok Pavla Dobšinského. Tam človečina obrom, diablom a strigám „smrdela“. O mnoho rokov neskôr som ho zrazu počul v piesni skupiny Elán, kde ľudia naopak „voňajú [...]
Celá debata | RSS tejto debaty