Kedysi dávno, pred mnohými rokmi mi kamarát cez Skype poslal link na akýsi facebook – že aby som sa tam zaregistroval… Na moju otázku, že čo to vlastne je a na čo je to dobré mi odpovedal asi len toľko, že je to nejaká sociálna sieť – cez ktorú človek môže byť v spojení so svojimi známymi aj neznámymi, kde môže zdieľať všetko možné aj nemožné. A že na čo je to celé dobré? To vraj časom hádam zistíme.
kresba – Radovan Vrška
Teraz po rokoch som si na ten môj prvý kontakt s facebookom spomenul a pravdupovediac ani dnes mi nie je jasné, že na čo nám ten facebook je vlastne dobrý… Zdieľa sa tu ozaj kadečo možné a hlavne nemožné. Namotal nás ale parádne! Zamotaní v sociálnych sieťach trávime minúty, hodiny, dni, noci, týždne mesiace. Ba aj roky… Dá sa povedať že tu márnime svoje životy, ktoré by sa dali prežiť možno aj zmysluplnejšie. Málokto nájde v sebe tú odvahu nadobro s tým skoncovať. Podaktorí to aj viac krát skúšali – dať mu navždy zbohom, no chápadla tejto sociálnej chobotnice väčšinu odvážlivcov vtiahlo späť do svojich osídiel.
kresba – Radovan Vrška
Zbaviť sa facebooku je niečo ako útek z Alcatrazu.
Ale byť opäť slobodný je dostatočná motivácia – Či nie?
Napísal som pieseň. Protest song. Pieseň venovanú Sviatku práce. Možno bude táto pieseň pre niekoho horkou pilulkou. Nevznikla však ako oslava minulého režimu, ani ako propaganda. Je to skôr zamyslenie nad tým, akú hodnotu má dnes poctivá ľudská práca. Žijeme v dobe, keď sa často viac obdivuje lacná sláva, prázdna popularita a hlučný svet sociálnych sietí, zatiaľ čo [...]
Každý krok zanecháva stopu. Každá stopa má následky. 22. apríl je Deň Zeme. Takým dňom by mal byť každý jeden deň v roku … Smutná tvár matkina Úsmev zmizol z líc Nádej už zhasína V temnote dní zlých Nádej už zhasína V temnote dní zlých Každý deň cez éter Počuť z rádia Ktorý syn, ktorá z dcér Zas ju zranila. Ktorý syn, ktorá [...]
Náš život je ako kolotoč. Nastupujeme naň ako deti – plní snov, očakávaní a zvedavosti. A ani sa nenazdáme, točí sa čoraz rýchlejšie… Pribúdajú povinnosti, skúšky, termíny, očakávania. Roky letia, kolotoč nezastavuje. Až raz… sa spomalí. A my zistíme, že jazda, ktorú sme žili, bola vlastne celý náš život. ( na záver si môžete text pozrieť so zvukom a v [...]
Celá debata | RSS tejto debaty