JOGOVINY

Z médií sa v týchto dňoch ozývajú frázy politikov o tom ako je všetko super, ako je všetko fajn  – Veď aj taký tridsaťročný človek má už za sebou pubertu a vie čo chce- a bla-bla-bla-bla…. Možno ak by tieto drísty počúval niekto z Venuše, alebo z Marsu – možno by im aj uveril.

Haló! – To naozaj si myslíte, že nám je tak dobre- ako nám predtým nebolo? A aký je tu prosím vás dôvod na oslavu?

Hádam máme oslavovať to, ako sme za 30 rokov osprosteli. Alebo je vari dôvodom širokospektrálny úpadok spoločnosti a štátu?

Už som niečo v živote zažil, ale ešte si pamätám na to, čo a ako bolo pred tými 30-timi rokmi. Toľko naivity, obmedzenosti a hlúposti tu nebolo. Nielen medzi obyčajnými ľuďmi, ale aj medzi tými neobyčajnými… Všetko je akési na hlavu postavené. Ľudia dnes paradoxne berú smrteľne vážne veci, na ktorých by sa mali zabávať – a naopak – To čo si vyžaduje istú vážnosť – z toho si dokážu robiť , niekedy menšiu, inokedy väčšiu, ba nezriedka aj nesmiernu „prdel“. Netreba ísť ďaleko. V týchto dňoch Michalovcami otriasla vražda. Človeku sa aj ťažko verí- že či ozaj „otriasla“. Veď čo si už pomyslieť o tom, keď na kameru vypovedá niekto s úsmevom že : „ Aj sa mi zdalo, že niekto volá o pomoc….“ – ČO TO JE?….Podľa dnes zverejnených záberov uličnej kamery – to bol vážne riadny krik, z ktorého tuhne krv v žilách. Krik ženy, ktorej šlo o život – a ktorý museli počuť všade navôkol!!!Nielen v celej ulici!  Ale nikto nezdvihol riť z postele – nevyskočil von, aby ju ochránil – ani nevolal políciu -?!?

To sme kde došli, že ľuďom „sa zdá, že niekto kričí o pomoc“ – otočia sa na druhý bok, sladko spia ďalej a ráno majú pod oknami mŕtvolu.

To takýto stav spoločenstva ľudí máme oslavovať…

V prvom pracovnom dni šťastného nového roka jubilujúceho štátu ideš ku svojej obvodnej lekárke a tam ťa privíta takýto novoročný „vinš“: „ Ambulancia má dočasne pozastavenú činnosť. Na ambulancii bude len sestrička. Pacienti, ktorí si nájdu všeobecného lekára, ktorý ich zoberie do zdravotnej starostlivosti, nech sa prídu odhlásiť…“ Už tam stačilo dopísať len: „ A posledný nech zhasne svetlo!“

To sme kde došli, že ľuďom zo dňa na deň – strčia pod nos takýto nechutný odkaz? Sme stredisková obec. Spolu s ďalšími piatimi okolitými obcami – spádová oblasť možno 7- 8 tisíc obyvateľov. Doteraz s dvoma obvodnými lekármi. A teraz čo? – Ten jeden to tu má všetko zvládnuť? Alebo si majú pacienti zháňať po okrese nejakého, ktorý má  vari ešte voľné kapacity?

To takýto stav vecí máme dnes oslavovať? Naozaj?

„Já bych to neviděl až tak černě“ – zvykol mi hovorievať kolega, keď som kedy-tedy nad niečím lamentoval. OK. Posnažím sa teda uvoľniť atmosféru  – pokúsim sa o nejakú vtipnú hlášku. Na sociálnej sieti dávam všetkým na známosť, že som si nechcel dávať žiadne novoročné predsavzatia, ale nakoniec som si ešte predsa vzal plátok údeného a balík sušených fíg….

No a TO som nie robiť nemal – lebo to bola ozaj len moja fikcia – ale písať nemal! Môj pokus o chatrný vtip nevyšiel.

JOGO NERIEŠ! – zaklincoval moju márnu snahu byť nad vecou, komentár človeka, od ktorého som niečo také nečakal. Myslel som si, že má zmysel pre humor…

Nuž čo. Asi ozaj nemá zmysel riešiť – „Byť či nebyť?“

Presne tak ako o tom excelentne – tak ako to len on vie- hovorí Jaromír Nohavica: „Byť- či nebyť…

Člověk proste tápe… Jestli je lépe říci: “Vydrž chlape“ – vyser se na všetky ty rány, facky, kopy…

Anebo se ožrať a lahnúť do příkopy a usnúť a zmrznúť jako bez domova …a jenom z dálky počuť babský pláč….

…. Kdoby jinak snášel veškerý ten hnůj, když každý druhý kolem zdá se ti být chuj.

Kdy ti nahoře kradú a ti dole též.

Kdy pravda drží balón a góly dáva lež ….“