Koniec nášho sveta

V živote sa občas stáva, že stretneme niekoho kto je pre nás z rôznych dôvodov takpovediac celý svet. Už hneď po narodení je pre nás celým svetom hlavne mama. Vzápätí sa do nášho sveta pridáva otec , starí rodičia a prípadne ďalší blízki príbuzní. Neskôr sa tam môže objaviť náš najlepší kamarát a celkom isto aj prvá láska. Najskôr len tá škôlkarska, či školácka – teda platonická a potom samozrejme tá naozajstná. Láska, pri ktorej to riadne zaiskrí. Láska, ktorá hory prenáša a zvyčajne sa nadlho práve ona stáva tým našim svetom. Deti, čo z tej lásky prídu na svet sú pre nás všetkým. Je to práve náš svet do ktorého prišli. Len okolo nich sa zrazu dokážeme točiť. 24 hodín denne a 365 dní v roku. Presne tak ako Zem okolo Slnka. Sú jednoducho celým našim svetom. Navždy. Donekonečna. Po všetky dni nášho života…

Nezriedka sa ale stáva, že niektorá z hviezd  v tom našom svete, odrazu vybočí zo svojej obežnej dráhy. Z nepochopiteľných príčin opustí ten náš svet, ktorý sa nám v tej chvíli celý rúca ako domček z karát. Nikdy predtým sme na koniec nášho sveta ani nepomysleli. A zrazu je to tu a má to pre nás fatálne následky…

**************************************************



 

 

Masky z maskérne

06.07.2026

Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom [...]

Ako umelá inteligencia do našej dediny prišla

02.06.2026

Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas? Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny. Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia. Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil [...]

Mama

22.05.2026

Jedny dvere sa ráno otvárajú vždy skôr než ostatné. Ticho, opatrne, aby sa nik nezobudil. Najprv zaštrngá hrnček, potom voda v kanvici, a niekde medzi vôňou čaju, chleba a prvým svetlom nového dňa stojí mama. Človek je ešte dieťa, schovaný pod perinou, a má pocit, že rána vznikajú samé od seba. Že chlieb je vždy na stole, čaj vždy teplý a čisté tričko sa akosi [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 202
Celková čítanosť: 457243x
Priemerná čítanosť článkov: 2264x

Autor blogu