Už sme tuším presne tam, kde sme kedysi dávno s kolegom na ZVS (počas dvoch rokov “prázdnin”) boli vo svojej fantázii.
Do detailov sme rozoberali všelijaké životné situácie a boli sme presvedčení, že príde doba keď bude mať každý človek pridelené číslo. Meno, priezvisko, vek, pohlavie, charakterové vlastnosti, stranícka príslušnosť, vierovyznanie…
Nebude.
Budú “len” čísla…
A dnes je to už fakt. Sme “len” čísla v štatistike.
A pritom je úplne jasné, že KTO je AKÉ číslo…
Kedysi bývalo v našej miestnej reštaurácii celkom bežným zvykom spájať stoly. Keď sa zišla väčšia partia, nikto veľmi neriešil, kto si kam sadne a či je pri stole ešte voľná stolička. Jednoducho sa chytil susedný stôl, prisunul sa k prvému, potom ďalší a prípadne ešte jeden. Často sme sedeli ako jedna rodina pri svadobnom stole. Aj keď žiadny sobáš nebol…. A [...]
Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov [...]
Existujú slová, ktoré používame celý život a pritom sa nad ich skutočným významom zamýšľame len zriedka. Jedným z nich je pre mňa človečina. Ako dieťa som toto slovo poznal najmä z rozprávok Pavla Dobšinského. Tam človečina obrom, diablom a strigám „smrdela“. O mnoho rokov neskôr som ho zrazu počul v piesni skupiny Elán, kde ľudia naopak „voňajú [...]
Taký bordel,aký zažívame dnes pri ...
iní pochopili ... chyba je predsa ...
No, asi fakt (!) som ťa nepochopil, ...
Pár dní pred termínom sčítania ...
nepochopil si ... ale nevadí ... neprebudený... ...
Celá debata | RSS tejto debaty