Príchod Spasiteľa do našej dediny
23. decembra 2010 22:42,
Prečítané 2 186x,
jogo64,
ČLOVEČINA, Nezaradené
Predvianočný čas. Všade zhon akoby mal prísť koniec sveta. V treskúcej zime uprostred dediny leží pod holým nebom na snehu miestny človek. Jeden zo sociálne slabých… ak nie najslabších. Leží tu celé popoludnie. Uprostred dediny, kde ho musí vidieť každý aj keby nechcel. Ale nikto nič nevidí. Alebo skôr nechce vidieť. Všetci prechádzali okolo bez záujmu…Božníci aj bezbožníci. Bratia-sestry. Veriaci-neveriaci? Nikto nič nevidel…
Až večer nejaký náhodný pocestný zvolal: „Ľudia, preboha, veď je to človek!“ a zalarmoval policajtov a záchránku.
Ten napoly zamrznutý chlap by sa rána nebol dožil.
Ale takto sa dožil a na druhý večer sa už pripitý uškrňal spolu so svojimi kumpánmi na davy ľudí tešiacich sa na príchod Spasiteľa.
A dedinčania ani netušili, že Spasiteľ tu už bol.
Prišiel inkognito. A o niečo skôr… S tým nikto nerátal.
06.07.2026
Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom [...]
02.06.2026
Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas? Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny. Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia. Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil [...]
22.05.2026
Jedny dvere sa ráno otvárajú vždy skôr než ostatné. Ticho, opatrne, aby sa nik nezobudil. Najprv zaštrngá hrnček, potom voda v kanvici, a niekde medzi vôňou čaju, chleba a prvým svetlom nového dňa stojí mama. Človek je ešte dieťa, schovaný pod perinou, a má pocit, že rána vznikajú samé od seba. Že chlieb je vždy na stole, čaj vždy teplý a čisté tričko sa akosi [...]
Jogo, som rád, že do vašej dediny ...
...na Slovensku žije toľko spasiteľov,... ...
Ale veď je 20 rokov po "nežnej ...
smutné na tom je, že je to realita ...
Po takých slovách je mi smutno. Ťažšie... ...
Celá debata | RSS tejto debaty