Ospravedlňujem sa všetkým vopred, lebo nasledujúce riadky nebudú žiadne cool-ové, ani in… Je to pár veršov – s trochou priznaného pátosu. Hádam ako človek, ktorý niečo cez päťdesiat rokov prežil na jednom malom kúsku zeme, ktorému chce vyjadriť svoje pocity – má na ten pátos trochu aj nárok. A komu také prekáža- tak nech už ďalej pre istotu ani […]

Na tomto božom svete, či už tomu veríme, alebo neveríme môžeme naďabiť na kadečo posvätné. Od posvätných kameňov, cez knihy, údolia, mestá – aj miesta, až po rôzne posvätné zvieratá. Ktovie ako k tomu ľudia prišli, že to, či ono sa stalo posvätným? Posvätnosti rôzneho druhu sú zvyčajne zahalené pláštikom tajomna, záhadna a mystičnosti. Človek či už […]

100 rokov – Je to veľa, alebo málo? Netreba asi hovoriť staré-známe slová o relativite času. Z jedného pohľadu sa to môže zdať ako večnosť, z iného to bude takmer okamih. Možno sa viacerí zhodneme na tom, že čas letí neuveriteľne rýchlo. Míňajú sa dni – týždne – mesiace – roky – desaťročia – storočie…A ako sa kadečo v […]

Opýtal sa vás niekedy niekto:“Ako sa máš?“ – ale tak, že by sa skutočne o to ako sa máš aj úprimne zaujímal – ? Mám silný pocit,že takto sa nezvykneme spytovať. O tom som napísal tento text. Dole pod ním si ho môžte pozrieť aj z obrazom a zvukom Po tráve opité blúdia tmou Drzé deti ulíc Blesk nad Tatrou rebelov nikto nepritúli Svet ochladol […]

V čakárni u lekára si ku mne prisadla staršia pani – prototyp láskavej, vráskavej starej mamy. Čakáreň bola takmer celkom plná ľudí, no napriek tomu bolo v nej ticho. Skoro absolútne. Každý ponorený do svojej diagnózy, v očakávaní ortieľa z úst pána doktora. Mĺkvu čakáreň zrazu preťal hlas vedľa mňa sediacej babičky: „To je ale pokrok!“ – […]

Oblaky plačú kamenné slzy zomrela česť a človek sa hrozí v nás človek v nás Pravdu zas tlačia za ošarpané steny a večný rebel zostáva nemý v nás rebel v nás Pozrite na to čo bolo zostúpte z výšin k nám čo ste si omylom vzali – patrí nám, nám Na lúku sa vzniesli tancujúce víly preteká víno a duša kvíli v nás duša v nás Primrzol úsmev na perách […]

Pomaly sa nám schyľuje nielen k Vianociam a koncu roka, ale zdá sa, že aj ku koncu sveta. Viem. Už tých rečí okolo konca sveta bolo viac než dosť. Je to tak. Ani ja ich už neberiem vážne. Len tak jedným uchom dnu a tým istým okamžite aj von. No aj napriek tomu si dovolím tvrdiť, že ten koniec príde. Vážne. A to netvrdím na základe mayského kalendára. Také niečo by som […]

V živote sa občas stáva, že stretneme niekoho kto je pre nás z rôznych dôvodov takpovediac celý svet. Už hneď po narodení je pre nás celým svetom hlavne mama. Vzápätí sa do nášho sveta pridáva otec , starí rodičia a prípadne ďalší blízki príbuzní. Neskôr sa tam môže objaviť náš najlepší kamarát a celkom isto aj prvá láska. Najskôr len tá škôlkarska, […]

Stretol som sa s mimozemšťanom. Celkom isto musel byť odinakiaľ – teda myslím nie zo Zeme, aj keď vyzeral úplne normálne… Myslím tak isto ako my ľudia. Ako pozemšťan. Žiadny zelený mužíček. Nijaké anténky ani tykadielka. Jednoducho pôsobil na mňa ako obyčajný človek z mäsa a kostí. Dokonca aj keď otvoril ústa, nevychádzali z jeho útrob žiadne […]

Dnes sa málokto opýta „Ako sa máš?“. Ani priamo a ani takpovediac „medzi riadkami“. A keď náhodou sa aj spýtame- tak je to len zažitá fráza a „ako sa máš“ sa spýtame, len tak – aby reč nestála. Málokto na takú otázku aj čaká odpoveď. Respektíve ho vôbec nezaujíma. Dnes sa mi ozval (telefonicky) po dlhom čase jeden známy. […]