Kade chodím tade pijem. .. .“aneb“ Blues o opilcovi

Kade chodím, tade pijem – to isto pozná každý (nielen roduverný Slovák). Pesnička, ktorá v dobrej partii a v dobrej nálade určite vždy príde na rad. Ale tieto slová „kade chodím, tade pijem“ sú často životným mottom mnohých „stratených existencií“, ktorí sa viac- či menej úspešne  veselo prepíjajú životom. Verím tomu, že každý z vás minimálne jedného takého vytrvalca pozná. Ľudia tejto „krvnej skupiny“ sú takmer všetci ako z jedného cesta. Máloktorý z nich s tým chce naozaj skoncovať. Niektorí len tak naoko pár dní akože absentujú a vzápätí sú zas vo svojom obľúbenom kolotoči. Tí lepší herci dokonca z  vlastnej iniciatívy  nastúpia na liečenie, ale niektorí tam tie útrapy neznesú a doslova utečú odtiaľ, alebo to so zaťatými zubami nejako prežijú, ale časom – po návrate domov , sú zakrátko opäť vo svojich „koľajach“.

Bludný kruh.

A takému človeku aj ťažko pomôcť dostať sa z toho, pokiaľ sám nemá chuť a silu v sebe zmeniť to. Nechcem súdiť- ani odsudzovať – nechodil som ani deň “ v topánkach takého človeka“….

Ale napísal som pesničku.

Ktovie.

Možno ona pomôže sem-tam komusi opustiť svoj začarovaný kruh….

( pod textom – video s obrazom a zvukom k tomu)

volá sa že

Blues o opilcovi.

Dym tisíc cigariet nezmysly hlúpych viet

bláznivé po rume myšlienky v rozume

deň čo deň sedí tu od prázdneho bytu

s kľúčami od bytu

 

Sedí a premýšľa no prečo odišla

mala dosť peňazí aj zlatých reťazí

a či pre chorobu čo ženie ho do hrobu

priskoro do hrobu

 

Tak ešte vydrž a rob

môžeš si vykopať hrob

dlhy máš vrátené

pôžičky splatené

tak ešte vydrž a rob

 

Fľaša je dopitá nik sa nič nepýta

stoličky na stole a hlava v popole

a s fľašou poslednou padá na samé dno

priepasť čo nemá dno


Masky z maskérne

06.07.2026

Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom [...]

Ako umelá inteligencia do našej dediny prišla

02.06.2026

Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas? Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny. Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia. Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil [...]

Mama

22.05.2026

Jedny dvere sa ráno otvárajú vždy skôr než ostatné. Ticho, opatrne, aby sa nik nezobudil. Najprv zaštrngá hrnček, potom voda v kanvici, a niekde medzi vôňou čaju, chleba a prvým svetlom nového dňa stojí mama. Človek je ešte dieťa, schovaný pod perinou, a má pocit, že rána vznikajú samé od seba. Že chlieb je vždy na stole, čaj vždy teplý a čisté tričko sa akosi [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 202
Celková čítanosť: 456798x
Priemerná čítanosť článkov: 2261x

Autor blogu