Toľko rozvrátených rodín, zdevastovaných charakterov, stratených existencií….Toľko psychicky narušených, drogovo závislých, asociálov, žobrákov, k.riev… A na druhej strane toľko bohorovných, ktorí sú schopní všetkého a aj všetko môžu. To sme tu nemali v časoch, keď nám komunisti bránili chodiť do kostolov. A kde sú teraz všetci tí morálne založení – čistí a úprimní ľudia, ktorých vychovala ponovembrová dokonalá spoločnosť? Keď chodiť do kostola nikto nikomu už nebráni?
Obraz vidíme denne v uliciach miest , ba už aj dedín, v médiách…všade.
Mňa osobne to ničí- Pred tým sa nedá nikde skryť ani ujsť – ako sa kedysi utekalo na západ. Keď nahlas poviem, že sa už nevládzem na to všetko pozerať – na tú zlobu sveta, na to akí sú ľudia AJ v mojom bezprostrednom okolí, na seba zlí… Tak mi všetci dávajú dobré rady:- Kľud, nevšímaj si to! Užívaj si života – To aj tak nezmeníš….atď a pod. Lekár ten len doporučí zvýšiť príjem magnézia a prípadne nasadiť lieky na upokojenie. Ale ja som vcelku pokojný! Porucha nie je “ v mojom prijímači!“
A nemyslím si že nejaké magnézium a prípadný liek na upokojenie, ktorý budem užívať ja – upokojí a vylieči tento chorý svet….
O Čičmanoch hovoriť či písať je asi zbytočným nosením dreva do lesa. Dnes už nie je oblasti života, kde by sme sa nestretli s typickými „čičmanskými“ ornamentmi . Ľuďom v Čičmanoch to ale veľkú radosť nerobí. Vidia to tak, že kadekto si robí biznis pomocou ich ornamentiky a obec & miestna samospráva pritom zvádza ťažký boj o svoje prežitie. Ak by [...]
Sme my Slováci zvláštny národ. Tradujeme sami o sebe také legendy, že sme národ holubičí, srdečný, dobroprajný …. a neviem ešte aký. Viac-menej sa vnímame len v tom najlepšom svetle, ale…Sme naozaj až takí dokonalí a bezchybní? Roky si na nás všímam jednu vec a osobne mi dosť prekáža, že nám na Slovensku je kabát bližší ako košeľa. Nie- nie- [...]
V živote kráčame po rôznych cestách, ktoré nás vedú rôznymi smermi. Niektoré sú rovné a jasné, iné krivolaké, kamenisté, či blatisté. Osud a náhoda sú ako umelci, ktorí kreslia naše životné mapy. A my každým krokom hľadáme svoju cestu, či už pod slnkom jasného dňa, alebo v búrke a daždi. Často sa ocitneme na strmých, kľukatých a nebezpečných cestách, kde [...]
Celá debata | RSS tejto debaty