Toľko rozvrátených rodín, zdevastovaných charakterov, stratených existencií….Toľko psychicky narušených, drogovo závislých, asociálov, žobrákov, k.riev… A na druhej strane toľko bohorovných, ktorí sú schopní všetkého a aj všetko môžu. To sme tu nemali v časoch, keď nám komunisti bránili chodiť do kostolov. A kde sú teraz všetci tí morálne založení – čistí a úprimní ľudia, ktorých vychovala ponovembrová dokonalá spoločnosť? Keď chodiť do kostola nikto nikomu už nebráni?
Obraz vidíme denne v uliciach miest , ba už aj dedín, v médiách…všade.
Mňa osobne to ničí- Pred tým sa nedá nikde skryť ani ujsť – ako sa kedysi utekalo na západ. Keď nahlas poviem, že sa už nevládzem na to všetko pozerať – na tú zlobu sveta, na to akí sú ľudia AJ v mojom bezprostrednom okolí, na seba zlí… Tak mi všetci dávajú dobré rady:- Kľud, nevšímaj si to! Užívaj si života – To aj tak nezmeníš….atď a pod. Lekár ten len doporučí zvýšiť príjem magnézia a prípadne nasadiť lieky na upokojenie. Ale ja som vcelku pokojný! Porucha nie je “ v mojom prijímači!“
A nemyslím si že nejaké magnézium a prípadný liek na upokojenie, ktorý budem užívať ja – upokojí a vylieči tento chorý svet….
Napísal som pieseň. Protest song. Pieseň venovanú Sviatku práce. Možno bude táto pieseň pre niekoho horkou pilulkou. Nevznikla však ako oslava minulého režimu, ani ako propaganda. Je to skôr zamyslenie nad tým, akú hodnotu má dnes poctivá ľudská práca. Žijeme v dobe, keď sa často viac obdivuje lacná sláva, prázdna popularita a hlučný svet sociálnych sietí, zatiaľ čo [...]
Každý krok zanecháva stopu. Každá stopa má následky. 22. apríl je Deň Zeme. Takým dňom by mal byť každý jeden deň v roku … Smutná tvár matkina Úsmev zmizol z líc Nádej už zhasína V temnote dní zlých Nádej už zhasína V temnote dní zlých Každý deň cez éter Počuť z rádia Ktorý syn, ktorá z dcér Zas ju zranila. Ktorý syn, ktorá [...]
Náš život je ako kolotoč. Nastupujeme naň ako deti – plní snov, očakávaní a zvedavosti. A ani sa nenazdáme, točí sa čoraz rýchlejšie… Pribúdajú povinnosti, skúšky, termíny, očakávania. Roky letia, kolotoč nezastavuje. Až raz… sa spomalí. A my zistíme, že jazda, ktorú sme žili, bola vlastne celý náš život. ( na záver si môžete text pozrieť so zvukom a v [...]
Celá debata | RSS tejto debaty