JOGOVINY

V českých krajinách keď sa povie VÁCLAV, je to pojem.V blízkej i veľmi vzdialenej histórii mali a majú nemálo osobností.Kráľov-panovníkov – Václav I,II,III, IV…aj tých novodobých- dnes im hovoríme, že politici – Havel a Klaus.

Okrem toho je tam ešte pár výnimočnych ľudí, s týmto menom, ktorí sa preslávili v umení – hudbe, filme a pod…Neckář, Postránecký.

V Čechách ale tým pádom, keď sa povie iba Václav, nikto nevie o koho zrovna môže ísť.

U nás na dedine, ale to tak nie je.U nás keď sa povie Václav – každý veľmi dobre vie o koho ide.A to náš Václav nebol nikdy žiadnym panovníkom ani politikom.Václav bol normálny, obyčajný človek, ktorý celý život pracoval po stavbách ako tesár a v posledných rokoch – už ako dôchodca, bol typickým domácim kutilom.Ani si ho neviem inak predstaviť, len tak, že stále čosi porába okolo domu…

Václav bol v obci vyhľadávaným odborníkom v oblasti údržby rôznych náradí a nástrojov.Ak niekto potreboval naklepať kosu, nabrúsiť pílový kotúč na cirkulár, či iné náradia používané v domácnosti, šiel za Václavom.

Neviem teraz, ale za kým pôjdeme, lebo Václava už od včera nemáme…

Hovorí sa, že žiadna smrť nemôže byť zlá, ak jej predchádzal dobrý život.Tiež je známe aj to, že každý je nahraditeľný…

Ale Václav nám bude chýbať.Nielen kvoli spomínaným službám.Bude chýbať aj, alebo hlavne preto, že patril ku generácii ľudí – človekov, ktorí stoja ZA aj O pozdrav.

Zas a znova si spomínam na slová uja Albína spoza kopca, ktorý na tému vytrácania sa života z ich dediny povedal:“Ráno idem do obchodu a nemám koho pozdraviť.Nestretneš ani psa, ani kočky, ani človeka…“

My tu u nás, sme na podobnej ceste. Aj keď  počet obyvateľov máme oproti cezkopcovým susedom 5-6-násobne vyšší, nemôžem sa ubrániť pocitu, že čoskoro ani tu nebude koho pozdraviť.

Niežeby sme tak rýchlo vymierali, ale jednoducho nebude ľudí, ktorí stoja o pozdrav …