Pokrok vraj nezastavíš.
Ale nie všetci sme pokrokoví. A rôzne výdobytky neprijímame všetci s otvorenou náručou.
Prvé autá u nás ľudia prijímali dokonca s odporom. Na dedinách do nich často hádzali kamene.
Starí ľudia, žijúci na dedinách hovoria o spomienkach svojich starých rodičov. Podľa ich rozprávania boli časy, keď ľudia na tých dedinách nepoznali nielen dnešné toalety, ale ani drevené latríny! Potreba sa vykonávala na hnojisku. Dnes je to už pre väčšinu z nás nepredstaviteľné.
Aj dnes máme ľudí, ktorí nové trendy prijímajú s veľkým odporom a s nevôľou. Tiež „hádžu do aut“ blato a kamene. A svoje potreby vykonávajú kade-tade…
Je pravda že vývoj technológií v ostatných rokoch naberá na vysokých obrátkach. A človek s pribúdajúcim vekom si čoraz ťažšie zvyká na všetky tie novosti. Zvlášť, keď už do každodenného života nám vstupuje akási umelá inteligencia. Akoby sme si už nestačili s tou prirodzenou inteligenciou.
Pán Boh s nami – a zlé preč!
Hádam, len niekto nezačne po produktoch umelej inteligencie hádzať kamene?! To by bol začiatok našej cesty naspäť na stromy…
A aj na tie hnojiská.
Celá debata | RSS tejto debaty