Kedysi dávno, pred mnohými rokmi mi kamarát cez Skype poslal link na akýsi facebook – že aby som sa tam zaregistroval… Na moju otázku, že čo to vlastne je a na čo je to dobré mi odpovedal asi len toľko, že je to nejaká sociálna sieť – cez ktorú človek môže byť v spojení so svojimi známymi aj neznámymi, kde môže zdieľať všetko možné aj nemožné. A že na čo je to celé dobré? To vraj časom hádam zistíme.
kresba – Radovan Vrška
Teraz po rokoch som si na ten môj prvý kontakt s facebookom spomenul a pravdupovediac ani dnes mi nie je jasné, že na čo nám ten facebook je vlastne dobrý… Zdieľa sa tu ozaj kadečo možné a hlavne nemožné. Namotal nás ale parádne! Zamotaní v sociálnych sieťach trávime minúty, hodiny, dni, noci, týždne mesiace. Ba aj roky… Dá sa povedať že tu márnime svoje životy, ktoré by sa dali prežiť možno aj zmysluplnejšie. Málokto nájde v sebe tú odvahu nadobro s tým skoncovať. Podaktorí to aj viac krát skúšali – dať mu navždy zbohom, no chápadla tejto sociálnej chobotnice väčšinu odvážlivcov vtiahlo späť do svojich osídiel.
kresba – Radovan Vrška
Zbaviť sa facebooku je niečo ako útek z Alcatrazu.
Ale byť opäť slobodný je dostatočná motivácia – Či nie?
Myslel som si že som urobil celkom fajn pieseň aj so slušným amatérskym videom k tomu. Fejzbúkové mašiny si ale myslia iné…. Že vraj porušujem pravidlá …. To je už ozaj vyšší level matrixu toto. V čase keď už aj deti v materských školách vidia obrázky s penismi aj s ich protipólmi a keď svet ovládajú podivní psychopati a zvrhlí čudáci tak ja porušujem [...]
Občas sa mi stane, že vznikne pieseň, pri ktorej mám pocit, že netreba veľa vysvetľovať. Stačí ju len pustiť medzi ľudí.Aj táto je z tých. Je o veciach, ktoré tu boli dávno pred nami a, žiaľ, budú tu asi aj po nás. O tom, že niekto vždy ťahá viac, než by mal. Že niekto iný sedí vyššie a len prikladá na voz. O tom, že keď sa ozveš, príde odveta. A že za pravdu [...]
Sedíme tu. Pri štvrtom stole od výčapu. Ja,… Fero,… Jano,… a ešte dvaja,… čo sa vždy tvária, ….že len počúvajú… ale v skutočnosti oni vedia vždy toho najviac. A hneď na úvod chcem povedať jednu vec,… nech je jasno: my muži v krčme,… neklebetíme! To v žiadnom prípade! To len ženy po dedine klebetia. „My si tu pri pive [...]
Celá debata | RSS tejto debaty