To je ale pokrok!

V čakárni u lekára si ku mne prisadla staršia pani – prototyp láskavej, vráskavej starej mamy. Čakáreň bola takmer celkom plná ľudí, no napriek tomu bolo v nej ticho. Skoro absolútne. Každý ponorený do svojej diagnózy, v očakávaní ortieľa z úst pána doktora.
Mĺkvu čakáreň zrazu preťal hlas vedľa mňa sediacej babičky: „To je ale pokrok!“ – Ticho v tom momente zostalo ešte tichšie a sterilnejšie. Pozrel som sa na ženu sediacu vedľa mňa, nechápajúc čo tým chcela asi tak povedať. Babička však pozerala na mňa asi takým istým spýtavým pohľadom ako ja na ňu. Evidentne čakala odo mňa doplnenie myšlienky, ale keďže som absolútne netušil, že aký pokrok konkrétne má na mysli, tak vypadlo zo mňa len také neurčité: „No to je…“ Neviem či som tým babke nahral na smeč, alebo čo – lebo vzápätí dodala: „Niektorí majú veľa a niektorí ani na chleba …“ Fúúúúha! Alebo ako vravieval jeden pán profesor na našej priemyslovke, keď zo študenta pri tabuli po pár minútach konečne vydoloval správnu odpoveď : „Jaj AHÁ!“ Takže takýto „pokrok“ mala babka na mysli. To som fakt nečakal, rovnako ako asi aj väčšina prítomných čakajúcich… Tragikomické na celej tejto situácii bolo, že začatá konverzia tak ako začala- tak aj skončila. Teda nepokračovala. Zostalo len sterilné ticho čakárne.
Ja teraz premýšľam, že či spomínaný pokrok bol hlavný problém, ktorý babku sužuje & trápi. Problém ktorý jej možno roky nedá spávať a rozhodla sa s tým zájsť k pánovi doktorovi. Veď ten je študovaný a múdry – určite poradí nejaký liek na toto trápenie… Hmmm
Ktovie či poradil?…

Masky z maskérne

06.07.2026

Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom [...]

Ako umelá inteligencia do našej dediny prišla

02.06.2026

Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas? Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny. Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia. Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil [...]

Mama

22.05.2026

Jedny dvere sa ráno otvárajú vždy skôr než ostatné. Ticho, opatrne, aby sa nik nezobudil. Najprv zaštrngá hrnček, potom voda v kanvici, a niekde medzi vôňou čaju, chleba a prvým svetlom nového dňa stojí mama. Človek je ešte dieťa, schovaný pod perinou, a má pocit, že rána vznikajú samé od seba. Že chlieb je vždy na stole, čaj vždy teplý a čisté tričko sa akosi [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 202
Celková čítanosť: 455451x
Priemerná čítanosť článkov: 2255x

Autor blogu