Zbohom zdravý rozum

Nedávno mali v jednom rozhlasovom médiu na pretrase problematiku ubolených duší. Téma o ktorej sa zvyčajne príliš veľa nehovorí. Veď kto by už len tak hocikomu vešal na nos svoje duševné strasti?

O to viac ma prekvapilo keď v tejto téme týždňa začali spomínať novátorstvo v tejto oblasti. Boli to – zjednodušene povedané – kaviarenské psychologické „seansy“. Skrátka a dobre – s odborníkom na slovo vzatým – si jednoducho sadnete v bežnej kaviarni ku káve a „vykecáte“ sa tam z toho …Alebo aj vyplačete. Podľa závažnosti vašich ťažkostí.

Okrem iného ma v tej téme týždňa zaujala myšlienka, že pred takými cé-cé-á 20 rokmi bol človek o ktorom medzi známymi prepuklo že chodí na takéto návštevy – odsúdeniahodný… Skrátka – stratený prípad. Stratená existencia. Dnes je situácia „trochu“ iná. Mám pocit, že dnes už pomaly aj každý pes a mačka z lepšie situovanej rodiny bude mať svojho vlastného psychológa, či psychiatra. Inak paradoxné je, že v prípade prípadných psích pacientov je to vlastne aj priliehavé označenie. PSY-chiater, PSY-chológ. Ale viete si predstaviť tie vyčítavé pohľady vášho okolia? Všetci vaši susedia, známi, kolegovia sa vás nechápavo budú pýtať: „A ty naozaj ešte nemáš svojho psychológa? Prosím ťa?! Kde ty žiješ?!“- a tak ďalej a podobne. Myslím, že už nie je ďaleko deň, kedy odsúdeniahodní budú všetci tí, ktorí odborníka na dušu z akýchkoľvek príčin nevyhľadávajú …

Možnože sa dočkáme aj nejakej reality show, v ktorej rôznorodí pacienti sa v priamom prenose – prostredníctvom televíznej obrazovky – budú zdôverovať s ťažkosťami svojho vnútra. Až nám bude z toho všetkým ťažko. Lebo pacientov je veľa a televíznych kanálov nie až tak moc …

Karta sa nám tuším teda obracia. A tak Zbohom zdravý rozum & Česť jeho pamiatke!

Masky z maskérne

06.07.2026

Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom [...]

Ako umelá inteligencia do našej dediny prišla

02.06.2026

Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas? Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny. Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia. Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil [...]

Mama

22.05.2026

Jedny dvere sa ráno otvárajú vždy skôr než ostatné. Ticho, opatrne, aby sa nik nezobudil. Najprv zaštrngá hrnček, potom voda v kanvici, a niekde medzi vôňou čaju, chleba a prvým svetlom nového dňa stojí mama. Človek je ešte dieťa, schovaný pod perinou, a má pocit, že rána vznikajú samé od seba. Že chlieb je vždy na stole, čaj vždy teplý a čisté tričko sa akosi [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 202
Celková čítanosť: 455601x
Priemerná čítanosť článkov: 2255x

Autor blogu