Z času na čas sa u mňa zastavia nepríjemní & nikdy nepozvaní hostia…či presnejšie povedané hosťky. Zvyknú byť hrozne otravné. Zvlášť keď sa nezastavia len tak na priedomí- či „medzi dvermi“, ale usadia sa akoby boli u mňa doma a takpovediac zapustia korene.
Neviem či poznáte ten zúfalý pocit, keď ku vám príde niekto, koho ste nielenže nepozvali, ale neprechovávate ku nemu žiadne priateľské city. Skôr by sa dalo hovoriť o pravom opaku! Neznášate ho. A tak je to aj v mojom prípade. Alebo lepšie povedané v prípade mojich návštevníčiek…Hmm. Návštevníčiek. -? Také pekné označenie si tie potvory teda ozaj nezaslúžia! Okupantky sú to! Bez srandy. Kto niečo také nezažil – nikdy nepochopí!
Objavujú sa u mňa takmer vždy v rovnakom čase …plus , mínus jeden týždeň hore dole.
Neviem síce ako- ale do budúcna budem musieť zamedziť takýmto nepríjemným návštevám. Nemám ani potuchy kade behajú – po akých tratiach, ale začína mi byť jasné, že ich grafikón sa rokmi vôbec nemení.
Budem musieť vyšpekulovať nejakú totálnu deštrukciu trate po ktorej zvyknú ku mne prichádzať. A musím to stihnúť urobiť skôr, ako sa tým potvorám podarí ma úplne vykoľajiť.
Existujú slová, ktoré používame celý život a pritom sa nad ich skutočným významom zamýšľame len zriedka. Jedným z nich je pre mňa človečina. Ako dieťa som toto slovo poznal najmä z rozprávok Pavla Dobšinského. Tam človečina obrom, diablom a strigám „smrdela“. O mnoho rokov neskôr som ho zrazu počul v piesni skupiny Elán, kde ľudia naopak „voňajú [...]
Už ste zacítili vo vzduchu vôňu asfaltu? A kdesi ktosi vyhlasuje :“ Nikto vám nedá toľko, koľko vám ja môžem sľúbiť!“ Tak potom je tu zase ten čas na šlágre, aké tu ešte jakživ neboli! Zas idú voľby to budú zhonby ľudia si isto zaslúžia istoty Už asfalt vonia nás nedohonia špiny špinavé sa zmenia na najčistejšie čistoty Plagát do volieb ten [...]
Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom [...]
Celá debata | RSS tejto debaty