Prvá pomoc a či posledné zbohom?

V týchto dňoch už aj do našich zemepisných šírok dorazila dlho očakávaná pomoc. Trvalo jej to popravde dosť dlho, ale napokon predsa len prišla. Postihnutí, ktorí sú na ňu odkázaní, veru už strácali vieru, nádej,ba i lásku. Mnohí už ani neverili, iní dúfali že raz predsa len musí prísť! Niektorí hromžili, iní s vrodenou skromnosťou len mlčky vyčkávali zmierení s osudom…A stalo to za to! Dočkali sa! Pomoc prišla a my ju môžme dnes označiť ako pomoc prvú. Ktovie či po nej príde aj dajaká druhá a tretia. Alebo že by táto prvá pomoc bola zároveň aj pomocou poslednou? Hmmm…Ktovie? Možnože pre niektorých aj hej…:-(

Keď som túto mimoriadne radostnú udalosť zdieľal na sociálnej sieti – Veď čo?- Nech svet vie, že aj naši sa už majú konečne lepšie! – tak moja známa (pôsobiaca v neďalekej Viedni) zareagovala dosť nechápavo. Svoje krátke a zásadne stanovisko zakončila tým, že vraj ona kolienka nemusí…

Milá moja- píšem jej- to buď teda rada, že nemusíš, lebo sú ľudia, čo nemajú inú šancu- a jednoducho musia! Musia nielen kolienka, ale aj vretienka a ryžu!-Ešte k tomu slovenskú! A hafo múky. Hladkej! A sú radi, že sú radi a že si niekto na nich spomenul!

Veď to častokrát nedokáže ani vlastný syn, dcera, vnuk, vnučka, sestra , ani brat…

Človeku sa až slzy tlačia do očí od dojatia aká milá a láskavá je tá naša únia …Kto by to do nej povedal, že si spomenie na úbohých skoronebohých slovenských dôchodcov.?

Dôchodcov čo majú neuveriteľné výšky dôchodkov.!Nepreháňam – zdôraznil som veľkými písmenami v správe na sieti a pokračoval som: „Spytala si sa dôchodcu vo Viedni že či uverí tomu,že podaktorí naši, čo celý život u nás poctivo pracovali až dreli, majú dúchod 200-250 éčiek? Uverí ti???“

Ak má srdce namieste, tak si možno aj ten viedenčan povzdychne „No ty môj dúchod!“


Masky z maskérne

06.07.2026

Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom [...]

Ako umelá inteligencia do našej dediny prišla

02.06.2026

Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas? Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny. Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia. Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil [...]

Mama

22.05.2026

Jedny dvere sa ráno otvárajú vždy skôr než ostatné. Ticho, opatrne, aby sa nik nezobudil. Najprv zaštrngá hrnček, potom voda v kanvici, a niekde medzi vôňou čaju, chleba a prvým svetlom nového dňa stojí mama. Človek je ešte dieťa, schovaný pod perinou, a má pocit, že rána vznikajú samé od seba. Že chlieb je vždy na stole, čaj vždy teplý a čisté tričko sa akosi [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 202
Celková čítanosť: 456529x
Priemerná čítanosť článkov: 2260x

Autor blogu