Čakáreň v ktorej by sme sa svojho spoja najradšej nedočkali

Život je jedna veľká čakáreň. Čakáme v nej všetci. Či sa nám to páči, alebo nie. Niektorí trpezlivo – pokojne, iní nervózne a nedočkavo. Z čakárne sa nedá nikam ujsť. Len pekne a poctivo čakať. Nikto nemôže povedať : „Viete, čo vážení- Mňa to už nebaví…Odchádzam!“ Nič také. Ani Jánošíkov otýc by tu nemohol povedať svoju hlášku: „ Dokedy budem ešte čakat?! Ja už nebudem čakat. Povedzte mu že som ho čakav vyše pov hodyny a potom som už mosev yt.“

Osadenstvo čakárne je pestré. Sú tu ľudia všetkých vekových aj sociálnych skupín. Od neviniatok, cez nezvládnuteľných spreyerov až po starých ujov a babky demokratky. Nájdeš tu kopu nevzdelaných primitívov a  hlupákov, ktorým cez rozum neprejdeš. Početnú skupinu tvoria mudrlanti typu Chrobák Truhlík, čo všade boli a všetko videli, aj keď neboli nikdy nikde. A ani nič nevideli, lebo si nedovidia ani po špičku nosa. O nič menšiu skupinu v čakárni tvoria arogantní polobohovia, ktorí sa správajú akoby to tu patrilo iba im a mali tu zostať naveky. Ale naveky tu nikto nebude. Ani hlupáci, ani múdraci. Ani chudáci, ani boháči. Čakáreň je tu pre všetkých. Dočasne. A raz sa v nej každý dočká …

Vlaková súprava, na ktorú všetci vyčkávame má zvláštny – svojský grafikón. Dá sa povedať, že chodí si kedy sa jej zachce. Nikto netuší kedy sa otvoria dvere čakárne a v nej zubatá výpravkyňa kývne na vás kosou…

A je to s ňou ako s prvým májom pred  dvadsiatimi rokmi.

Keď príde – musíš ísť.

Čo bolo, bolo, .. . alebo Stojme spoly!

20.08.2026

Kedysi bývalo v našej miestnej reštaurácii celkom bežným zvykom spájať stoly. Keď sa zišla väčšia partia, nikto veľmi neriešil, kto si kam sadne a či je pri stole ešte voľná stolička. Jednoducho sa chytil susedný stôl, prisunul sa k prvému, potom ďalší a prípadne ešte jeden. Často sme sedeli ako jedna rodina pri svadobnom stole. Aj keď žiadny sobáš nebol…. A [...]

Budú už aj muchy a komáre chránené zákonom, aj keď nám strpčujú život?

12.08.2026

Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov [...]

ČLOVEČINA

28.07.2026

Existujú slová, ktoré používame celý život a pritom sa nad ich skutočným významom zamýšľame len zriedka. Jedným z nich je pre mňa človečina. Ako dieťa som toto slovo poznal najmä z rozprávok Pavla Dobšinského. Tam človečina obrom, diablom a strigám „smrdela“. O mnoho rokov neskôr som ho zrazu počul v piesni skupiny Elán, kde ľudia naopak „voňajú [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 206
Celková čítanosť: 465247x
Priemerná čítanosť článkov: 2258x

Autor blogu