Tretia svetová, alebo vojna volov a iných zvierat

Úderom polnoci to začalo.

Peklo na zemi.

Tretia svetová!

Stalo sa čo nik nečakal. Agresor zaútočil uprostred noci mohutným a priamym úderom. Frontálny útok aký ešte táto zem nezažila. Musela to byť veľmi dlho a precízne pripravovaná akcia o ktorej protivník nemal ani potuchy. Spočiatku sa zdalo, že útočník to rozbalil naraz v jednom momente celoplošne, ale neskôr sa ukázalo, že postupoval rýchlosťou lavíny, ktorá sa planétou prevalila od východu na západ.

V tichu noci zrazu všetko bolo na nohách. Ľudia na lesných samotách, v dedinách, uprostred miest…Celé krajiny hore nohami.

Streľba, rachot, dunenie a nekonečné záblesky na nočnej oblohe prepadnutých protivníkov úplne šokovali.

Niektorí totálne paralyzovaní a neschopní akéhokoľvek protiútoku  v hroznej triaške ticho plakali. Iní sa pokúšali nájsť vhodnú skrýšu a vopchali by sa hádam aj do myšacej diery. Našli sa i takí, čo ako odtrhnutý z reťaze, utekali bezhlavo nevedno kam.

Streľba však neutíchala. Skôr naopak. Agresor opitý svojou mocou nehľadel ani na to, že bezbranné obete jeho útoku nekladú žiadny odpor a dvíhajú biele zástavy. Dával pokyny na ďalšie a ďalšie salvy výbuchov. Vodca celého tohto frontálneho útoku musel byť asi samotný diabol. Nebolo ho nikde vidno – ale taktika jeho boja, bola neskutočne koordinovaná.

Spĺňala všetky predpoklady úspešného útoku a rýchleho víťazstva nad nepriateľom. :

Jednotky útočili zhruba na jednej línii vedľa seba.

Každá z jednotiek mala kontakt so svojimi dvomi susednými jednotkami.

Susedné jednotky sa navzájom podporovali. Všade boli minimálne 3 útvary, pričom okrajové tvorili tzv. krídla a stredová resp. stredové viedli hlavný útok.

Útok bol rozdelený na úseky, kde každá jednotka patriaca do úseku mala dopredu presne určený cieľ boja.

Útok sa viedol vo viacerých radách za sebou, tzv. sledoch.

Bezbranné obete tohto zákerného nočného prepadu už ani nevnímali nekončiaci rachot striel. V hlavách im dookola vírila len jedna nezodpovedaná otázka.

PREČO?

Prečo na nás takto zákerne zaútočil náš najlepší priateľ?

Prečo, prečo, prečo ….

Ohlušujúce dunenie sa pomaly kdesi v diaľke vzďaľovalo, až napokon celkom stíchlo.

Dobojované.

Krajine a jej obyvateľom zase zavládol boží kľud a pokoj.

Všetci zaspávali spánkom spravodlivých.

Len v niektorých hlavách sa ešte snívali nepokojné a hrôzostrašné sny. Vystupovalo v nich v rôznych podobách najhoršie a najobávanejšie zviera tejto planéty.

Človek.


Masky z maskérne

06.07.2026

Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom [...]

Ako umelá inteligencia do našej dediny prišla

02.06.2026

Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas? Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny. Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia. Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil [...]

Mama

22.05.2026

Jedny dvere sa ráno otvárajú vždy skôr než ostatné. Ticho, opatrne, aby sa nik nezobudil. Najprv zaštrngá hrnček, potom voda v kanvici, a niekde medzi vôňou čaju, chleba a prvým svetlom nového dňa stojí mama. Človek je ešte dieťa, schovaný pod perinou, a má pocit, že rána vznikajú samé od seba. Že chlieb je vždy na stole, čaj vždy teplý a čisté tričko sa akosi [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 202
Celková čítanosť: 457753x
Priemerná čítanosť článkov: 2266x

Autor blogu