Kade chodím, tade pijem – to isto pozná každý (nielen roduverný Slovák). Pesnička, ktorá v dobrej partii a v dobrej nálade určite vždy príde na rad. Ale tieto slová „kade chodím, tade pijem“ sú často životným mottom mnohých „stratených existencií“, ktorí sa viac- či menej úspešne veselo prepíjajú životom. Verím tomu, že každý z vás minimálne jedného takého vytrvalca pozná. Ľudia tejto „krvnej skupiny“ sú takmer všetci ako z jedného cesta. Máloktorý z nich s tým chce naozaj skoncovať. Niektorí len tak naoko pár dní akože absentujú a vzápätí sú zas vo svojom obľúbenom kolotoči. Tí lepší herci dokonca z vlastnej iniciatívy nastúpia na liečenie, ale niektorí tam tie útrapy neznesú a doslova utečú odtiaľ, alebo to so zaťatými zubami nejako prežijú, ale časom – po návrate domov , sú zakrátko opäť vo svojich „koľajach“.
Bludný kruh.
A takému človeku aj ťažko pomôcť dostať sa z toho, pokiaľ sám nemá chuť a silu v sebe zmeniť to. Nechcem súdiť- ani odsudzovať – nechodil som ani deň “ v topánkach takého človeka“….
Ale napísal som pesničku.
Ktovie.
Možno ona pomôže sem-tam komusi opustiť svoj začarovaný kruh….
( pod textom – video s obrazom a zvukom k tomu)
volá sa že
Blues o opilcovi.
Dym tisíc cigariet nezmysly hlúpych viet
bláznivé po rume myšlienky v rozume
deň čo deň sedí tu od prázdneho bytu
s kľúčami od bytu
Sedí a premýšľa no prečo odišla
mala dosť peňazí aj zlatých reťazí
a či pre chorobu čo ženie ho do hrobu
priskoro do hrobu
Tak ešte vydrž a rob
môžeš si vykopať hrob
dlhy máš vrátené
pôžičky splatené
tak ešte vydrž a rob
Fľaša je dopitá nik sa nič nepýta
stoličky na stole a hlava v popole
a s fľašou poslednou padá na samé dno
priepasť čo nemá dno
Celá debata | RSS tejto debaty