Kedysi dávno, pred mnohými rokmi mi kamarát cez Skype poslal link na akýsi facebook – že aby som sa tam zaregistroval… Na moju otázku, že čo to vlastne je a na čo je to dobré mi odpovedal asi len toľko, že je to nejaká sociálna sieť – cez ktorú človek môže byť v spojení so svojimi známymi aj neznámymi, kde môže zdieľať všetko možné aj nemožné. A že na čo je to celé dobré? To vraj časom hádam zistíme.
kresba – Radovan Vrška
Teraz po rokoch som si na ten môj prvý kontakt s facebookom spomenul a pravdupovediac ani dnes mi nie je jasné, že na čo nám ten facebook je vlastne dobrý… Zdieľa sa tu ozaj kadečo možné a hlavne nemožné. Namotal nás ale parádne! Zamotaní v sociálnych sieťach trávime minúty, hodiny, dni, noci, týždne mesiace. Ba aj roky… Dá sa povedať že tu márnime svoje životy, ktoré by sa dali prežiť možno aj zmysluplnejšie. Málokto nájde v sebe tú odvahu nadobro s tým skoncovať. Podaktorí to aj viac krát skúšali – dať mu navždy zbohom, no chápadla tejto sociálnej chobotnice väčšinu odvážlivcov vtiahlo späť do svojich osídiel.
kresba – Radovan Vrška
Zbaviť sa facebooku je niečo ako útek z Alcatrazu.
Ale byť opäť slobodný je dostatočná motivácia – Či nie?
Jedného dňa sa jednoducho objavila. Neviem, či som ju našiel ja, alebo si ona našla mňa. Skrátka naše cesty sa skrížili a zrazu je tu. Eva Rouks. A som veľmi rád tomu dňu, keď sa tak stalo. Pretože odvtedy mám pocit, že niektoré moje pesničky konečne našli hlas, ktorý som pre ne už dávno hľadal. Hlas, ktorý nemusí byť pekný a uhladený. Skôr je tak trochu [...]
Kedysi bývalo v našej miestnej reštaurácii celkom bežným zvykom spájať stoly. Keď sa zišla väčšia partia, nikto veľmi neriešil, kto si kam sadne a či je pri stole ešte voľná stolička. Jednoducho sa chytil susedný stôl, prisunul sa k prvému, potom ďalší a prípadne ešte jeden. Často sme sedeli ako jedna rodina pri svadobnom stole. Aj keď žiadny sobáš nebol…. A [...]
Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov [...]
Celá debata | RSS tejto debaty