Kde bolelo – tam bolelo – bola jedna ubolená rozprávková krajina. Jedného bolelo to, iného ono…Dá sa povedať, že nebolo v nej tvora, ktorého by niečo nebolelo. Ale zdanie klame. Nebolo to celkom tak. Niektorým vyvoleným bolo v tejto rozprávkovej krajine sveta žiť. Asi najviac sveta žiť bolo tým, čo boli pri korytách a tak nečudo, že každý chcel byť pri nejakom koryte, alebo aspoň korýtku – aby aj jemu bolo aspoň trochu sveta žiť. Tí pri koryte sa oddávna držali hesla: “ Z cudzieho krv netečie!“ – a tak sa stalo, že pokým sa jedni v krajine zvíjali od všelijakých bolestí, druhí si lebedili pri korytách a bolo im dobre. Ba dá sa povedať, že tu platila akási zvláštna nepriama úmera: Čím horšie na jednej strane- tým lepšie na druhej! A tak nečudo, že chúťky – dostať sa ku korytu boli z roka na rok intenzívnejšie a naliehavejšie. Z času na čas tvorovia tejto rozprávkovej krajiny usporadúvali všakovaké voľby. Či boli voľby také, alebo onaké jedno mali spoločné. Išlo v nich o veľa. O všetko. O moc! Systém od nepamäti tu funguje tak, že víťaz berie všetko, porazený si pozbiera omrvinky a ostatní sa môžu veselo zvíjať ďalej vo svojich boliestkach a dúfať že nabudúce sa karta obráti a dostanú sa aspoň ku tým omrvinkám…
Kedysi dávno, pred mnohými rokmi mi kamarát cez Skype poslal link na akýsi facebook – že aby som sa tam zaregistroval… Na moju otázku, že čo to vlastne je a na čo je to dobré mi odpovedal asi len toľko, že je to nejaká sociálna sieť – cez ktorú človek môže byť v spojení so svojimi známymi aj neznámymi, kde môže zdieľať všetko možné aj nemožné. A [...]
Rád by som vám vyrozprával zaujimavý príbeh, ktorého som sa stal náhodným svedkom. Neviem už za akých okolností a prečo práve ja som sa dostal na také záhadné a zvláštne miesto.Tak ako keď prídete na filmové predstavenie – odrazu som sa stal nestranným pozorovateľom deja. Planéta na ktorej som sa ocitol, bola navlas podobná s touto našou, no už na prvý pohľad som [...]
„Čo nám to pripomenula smrť v Prahe“-? pýta sa dnes jeden z mnohých titulkov denníkov…. Neviem ako Vám, ale mne pripomenula hlavne to, že uplynulých viac než 30 rokov sme sa odučili žiť v jednej spoločnej bubline. Nemyslím teraz na spolužitie Čechov a Slovákov v jednom štáte – to len aby som nebol hneď v úvode nesprávne pochopený. V osemdesiatom [...]
Celá debata | RSS tejto debaty