Pomóóóc! Zas tu ide o moc

Kde bolelo – tam bolelo – bola jedna ubolená rozprávková krajina. Jedného bolelo to, iného ono…Dá sa povedať, že nebolo v nej tvora, ktorého by niečo nebolelo. Ale zdanie klame. Nebolo to celkom tak. Niektorým vyvoleným bolo v tejto rozprávkovej krajine sveta žiť. Asi najviac sveta žiť bolo tým, čo boli pri korytách a tak nečudo, že každý chcel byť pri nejakom koryte, alebo aspoň korýtku – aby aj jemu bolo aspoň trochu sveta žiť. Tí pri koryte sa oddávna držali hesla: “ Z cudzieho krv netečie!“ – a tak sa stalo, že pokým sa jedni v krajine zvíjali od všelijakých bolestí, druhí si lebedili pri korytách a bolo im dobre. Ba dá sa povedať, že tu platila akási zvláštna nepriama úmera: Čím horšie na jednej strane- tým lepšie na druhej! A tak nečudo, že chúťky – dostať sa ku korytu boli z roka na rok intenzívnejšie a naliehavejšie. Z času na čas tvorovia tejto rozprávkovej krajiny usporadúvali všakovaké voľby. Či boli voľby také, alebo onaké jedno mali spoločné. Išlo v nich o veľa. O všetko. O moc! Systém od nepamäti tu funguje tak, že víťaz berie všetko, porazený si pozbiera omrvinky a ostatní sa môžu veselo zvíjať ďalej vo svojich boliestkach a dúfať že nabudúce sa karta obráti a dostanú sa aspoň ku tým omrvinkám…Lúčny Kaník



Masky z maskérne

06.07.2026

Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom [...]

Ako umelá inteligencia do našej dediny prišla

02.06.2026

Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas? Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny. Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia. Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil [...]

Mama

22.05.2026

Jedny dvere sa ráno otvárajú vždy skôr než ostatné. Ticho, opatrne, aby sa nik nezobudil. Najprv zaštrngá hrnček, potom voda v kanvici, a niekde medzi vôňou čaju, chleba a prvým svetlom nového dňa stojí mama. Človek je ešte dieťa, schovaný pod perinou, a má pocit, že rána vznikajú samé od seba. Že chlieb je vždy na stole, čaj vždy teplý a čisté tričko sa akosi [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 202
Celková čítanosť: 456765x
Priemerná čítanosť článkov: 2261x

Autor blogu