Kde bolelo – tam bolelo – bola jedna ubolená rozprávková krajina. Jedného bolelo to, iného ono…Dá sa povedať, že nebolo v nej tvora, ktorého by niečo nebolelo. Ale zdanie klame. Nebolo to celkom tak. Niektorým vyvoleným bolo v tejto rozprávkovej krajine sveta žiť. Asi najviac sveta žiť bolo tým, čo boli pri korytách a tak nečudo, že každý chcel byť pri nejakom koryte, alebo aspoň korýtku – aby aj jemu bolo aspoň trochu sveta žiť. Tí pri koryte sa oddávna držali hesla: “ Z cudzieho krv netečie!“ – a tak sa stalo, že pokým sa jedni v krajine zvíjali od všelijakých bolestí, druhí si lebedili pri korytách a bolo im dobre. Ba dá sa povedať, že tu platila akási zvláštna nepriama úmera: Čím horšie na jednej strane- tým lepšie na druhej! A tak nečudo, že chúťky – dostať sa ku korytu boli z roka na rok intenzívnejšie a naliehavejšie. Z času na čas tvorovia tejto rozprávkovej krajiny usporadúvali všakovaké voľby. Či boli voľby také, alebo onaké jedno mali spoločné. Išlo v nich o veľa. O všetko. O moc! Systém od nepamäti tu funguje tak, že víťaz berie všetko, porazený si pozbiera omrvinky a ostatní sa môžu veselo zvíjať ďalej vo svojich boliestkach a dúfať že nabudúce sa karta obráti a dostanú sa aspoň ku tým omrvinkám…
Nie je mojim zvykom – ako sa vraví – chváliť sa cudzím perím. Text ktorý v tomto mojom blogu zverejním som objavil na FB . Jeho autorom je Jano Pavlík. Autor spontánne reagoval na úmrtie hereckej legendy, pána Štefana Kvietika. Mňa tie jeho veršované slová zaujali až tak, že som sa rozhodol pridať ku slovám hudbu a obraz. Samozrejme bez súhlasu autora textu by to [...]
Pravda vždy raz vyjde najavo. Skôr, či neskôr. Vždy tak bolo. Je. A zdá sa, že vždy tak aj bude. Vždy . V každom režime, v každej historickej epoche je niekto, kto za pravdu bojuje, kto ju hľadá, ba dokonca aj za tú pravdu zhorí. No a tiež po tomto svete chodia vždy aj takí, čo pravdu zahmlievajú, skrývajú a robia všetko preto, aby skutočná pravda nikdy nevyšla [...]
Čo sa to deje? Celý svet je akosi hore nohami. Toto sa buď zapíše veľkými písmenami do učebníc dejepisu, alebo … Alebo už žiadne dejiny nebudú. A všetko dobré aj zlé navždy skončí. Summit strieda summit a po každom novom, nie je tu nič o krôčik lepšie, ale skôr naopak… Čo si môže myslieť normálny – bežný človek, keď počuje z úst [...]
Celá debata | RSS tejto debaty