JOGOVINY

Nedávno mali v jednom rozhlasovom médiu na pretrase problematiku ubolených duší. Téma o ktorej sa zvyčajne príliš veľa nehovorí. Veď kto by už len tak hocikomu vešal na nos svoje duševné strasti?

O to viac ma prekvapilo keď v tejto téme týždňa začali spomínať novátorstvo v tejto oblasti. Boli to – zjednodušene povedané – kaviarenské psychologické „seansy“. Skrátka a dobre – s odborníkom na slovo vzatým – si jednoducho sadnete v bežnej kaviarni ku káve a „vykecáte“ sa tam z toho …Alebo aj vyplačete. Podľa závažnosti vašich ťažkostí.

Okrem iného ma v tej téme týždňa zaujala myšlienka, že pred takými cé-cé-á 20 rokmi bol človek o ktorom medzi známymi prepuklo že chodí na takéto návštevy – odsúdeniahodný… Skrátka – stratený prípad. Stratená existencia. Dnes je situácia „trochu“ iná. Mám pocit, že dnes už pomaly aj každý pes a mačka z lepšie situovanej rodiny bude mať svojho vlastného psychológa, či psychiatra. Inak paradoxné je, že v prípade prípadných psích pacientov je to vlastne aj priliehavé označenie. PSY-chiater, PSY-chológ. Ale viete si predstaviť tie vyčítavé pohľady vášho okolia? Všetci vaši susedia, známi, kolegovia sa vás nechápavo budú pýtať: „A ty naozaj ešte nemáš svojho psychológa? Prosím ťa?! Kde ty žiješ?!“- a tak ďalej a podobne. Myslím, že už nie je ďaleko deň, kedy odsúdeniahodní budú všetci tí, ktorí odborníka na dušu z akýchkoľvek príčin nevyhľadávajú …

Možnože sa dočkáme aj nejakej reality show, v ktorej rôznorodí pacienti sa v priamom prenose – prostredníctvom televíznej obrazovky – budú zdôverovať s ťažkosťami svojho vnútra. Až nám bude z toho všetkým ťažko. Lebo pacientov je veľa a televíznych kanálov nie až tak moc …

Karta sa nám tuším teda obracia. A tak Zbohom zdravý rozum & Česť jeho pamiatke!