JOGOVINY

Pomaly sa nám schyľuje nielen k Vianociam a koncu roka, ale zdá sa, že aj ku koncu sveta. Viem. Už tých rečí okolo konca sveta bolo viac než dosť. Je to tak. Ani ja ich už neberiem vážne. Len tak jedným uchom dnu a tým istým okamžite aj von. No aj napriek tomu si dovolím tvrdiť, že ten koniec príde. Vážne. A to netvrdím na základe mayského kalendára. Také niečo by som si nedovolil, lebo taký kalendár som jakživ nevidel. Nazdávam sa, že všetko čo malo kedysi kdesi začiatok – tak prirodzene musí mať  niekedy – niekde aj koniec. Logika nepustí! Ibaže…

Neviem či niekto z vás čítal, alebo videl Ostrov doktora Moreaua…-? Pokúsim sa stručne načrtnúť.

Sci-fi príbeh  vcelku realisticky vykresľuje  šialeného doktora, ktorý na jednom ostrove realizuje svoje dávne plány. Dá sa povedať, že sa tam hrá na Boha. Asi tak – že zvieratá genetickými manipuláciami pretvára na ľudí. Takmer by sa mu to aj podarilo, keby sa na ostrove neobjavil stroskotanec. Ten na vlastnú žiadosť jedného z mutantov – použije zbraň – aby tvora zbavil utrpenia. Dej potom naberá veľmi rýchly spád – pretože to usmrtenie videli na vlastné oči ostatní zvieratoľudia.Jasne videli ako bol porušený zákon nad zákony. To čo im ich svoriteľ vštepoval a ustavične prízvukoval – „Zákon znie : NEPRELIAŤ KRV!“  – evidentne bolo porušené. Krv preliata bola. Vzápätí mutanti v amoku zabudli na príkazy NECHODIŤ PO ŠTYROCH, či NEJESŤ MASO. A to bol nielen koniec sveta, ale i jeho stvoriteľa.

Medzi tamtým dejom a tým, čo sa deje tu a teraz vidím veľkú paralelu Aj my tu máme – podľa viacerých tvrdení – nejakého … stvoriteľa – čo to tu celé pekne vymyslel. Naplánoval a zrealizoval. Vrátane nás….

Aj keď mi hovoria, že som neznajboh, nedovolím si tohto nášho pánbožka pripodobňovať k vyššie spomínanému chorému doktorovi. Ani nás ku tým bezrozumým zvieratám.

To nie! Tak ďaleko to hádam ešte nie je…

Zatiaľ.

Ale mám vážne obavy, že ako to nakoniec bude.

S nami.

S týmto svetom.

A s pánom bohom…

PS1:

Povedal nám: „Nebudeš túžiť po manželke, ani po majetku svojho blížneho. Nebudeš krivo svedčiť proti nemu.
Nepokradneš. Nezosmilníš. Nezabiješ.“

A my čo? Dennodenne kradneme, zabíjame, znásilňujeme. Nectíme si otca, ani matku. Zabúdame svätiť sviatočné dni. A máme desiatky bohov, ktorým sa klaniame, namiesto toho jediného, ktorého meno berieme deň čo deň nadarmo…

PS2:

O nás – slovákoch sa zvykne hovoriť, že sme bohabojný národ.

Ale mne sa zdá, že my sa toho boha vôbec nebojíme ….

PS3:

Nezostáva než zaspievať s Rišom Mullerom: „Prepáč, prosím ťa prepáč …“

scéna z filmu Ostrov Dr. Moreaua