Zastavte kolotoč

Deň ako každý druhý…Či tretí. Hneď zrána mnoho kriku pre nič. Vzápätí vás niekto čo najsrdečnejšie nasrdí…Šťastlivcom by sa deň ani nerátal, keby si na niekom – niečom nevyliali svoju zlosť. Keby si na nič netušiacich obetiach neliečili svoje komplexy, nenaplnené ambície, nepodarený ( alebo v horších prípadoch chýbajúci) ranný sex, či kopec iných úchyliek. Človek zostáva stáť v nemom úžase. Žasne nielen nad sebou – že koľko toho ešte znesie, ale aj nad tým, že ako ďaleko sú ešte schopní a ochotní niektorí jedinci zájsť.

Bolo to tak na počiatku, je to tak i dnes a bude to tak na veky vekov?

Ktovie…

Boli časy keď v mene akejsi lepšej a krajšej budúcnosti  si ľudia (navzájom medzi sebou) dokázali porobiť nepekné veci. V  „lepších“ prípadoch aj hromady  špinavostí a nečestností.

Dnes evidentne iba kvôli plnším vreckám a bruchám dokážu silné individuality takmer všetko. Mravné zásady tie už dávno nie sú prekážkou, ani zbytočne zaťažujúcim bremenom na našej ceste vpred. Kvôli peniazom sme z hlavy pustili aj morálku. Na oltár našej nenásytnosti a pažravosti bez problémov kladieme už aj naše vzťahy.

Kde to zastaví? A kedy?

Už mám toho fakt dosť! Zastavte – chcem vystúpiť!


 

Masky z maskérne

06.07.2026

Každý z nás nosí nejakú masku. Nie tú karnevalovú. Ani divadelnú. Tú obyčajnú. Ľudskú. Jednu si nasadzujeme v práci. Inú medzi priateľmi. Ďalšiu doma. Niekedy sa usmievame, aj keď nám do smiechu vôbec nie je. Inokedy hráme silných, hoci by sme sa najradšej niekomu zdôverili. Tvárime sa, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko máme pod kontrolou. A pritom [...]

Ako umelá inteligencia do našej dediny prišla

02.06.2026

Pamätáte si ešte časy, keď obecný rozhlas mal hlas? Taký ten skutočný. Ľudský. Trochu zachrípnutý, niekedy ufrflaný, inokedy usmievavý… ale náš.Miestny. Dnes už v mnohých dedinách oznamy číta umelá inteligencia. Veľmi čudný, neprirodzený hlas bez emócie. Raz melie ako po troch kávach, inokedy zas spomaľuje slová tak, že človek rozmýšľa, či sa nepokazil [...]

Mama

22.05.2026

Jedny dvere sa ráno otvárajú vždy skôr než ostatné. Ticho, opatrne, aby sa nik nezobudil. Najprv zaštrngá hrnček, potom voda v kanvici, a niekde medzi vôňou čaju, chleba a prvým svetlom nového dňa stojí mama. Človek je ešte dieťa, schovaný pod perinou, a má pocit, že rána vznikajú samé od seba. Že chlieb je vždy na stole, čaj vždy teplý a čisté tričko sa akosi [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 202
Celková čítanosť: 456846x
Priemerná čítanosť článkov: 2262x

Autor blogu