Deň ako každý druhý…Či tretí. Hneď zrána mnoho kriku pre nič. Vzápätí vás niekto čo najsrdečnejšie nasrdí…Šťastlivcom by sa deň ani nerátal, keby si na niekom – niečom nevyliali svoju zlosť. Keby si na nič netušiacich obetiach neliečili svoje komplexy, nenaplnené ambície, nepodarený ( alebo v horších prípadoch chýbajúci) ranný sex, či kopec iných úchyliek. Človek zostáva stáť v nemom úžase. Žasne nielen nad sebou – že koľko toho ešte znesie, ale aj nad tým, že ako ďaleko sú ešte schopní a ochotní niektorí jedinci zájsť.
Bolo to tak na počiatku, je to tak i dnes a bude to tak na veky vekov?
Ktovie…
Boli časy keď v mene akejsi lepšej a krajšej budúcnosti si ľudia (navzájom medzi sebou) dokázali porobiť nepekné veci. V „lepších“ prípadoch aj hromady špinavostí a nečestností.
Dnes evidentne iba kvôli plnším vreckám a bruchám dokážu silné individuality takmer všetko. Mravné zásady tie už dávno nie sú prekážkou, ani zbytočne zaťažujúcim bremenom na našej ceste vpred. Kvôli peniazom sme z hlavy pustili aj morálku. Na oltár našej nenásytnosti a pažravosti bez problémov kladieme už aj naše vzťahy.
Kde to zastaví? A kedy?
Už mám toho fakt dosť! Zastavte – chcem vystúpiť!
Dobý blog a zaujímavá "úvaha".... ...
Ďakujem , nautilus za návštevu, ...
Veľmi pravdivé, veľmi smutné. Verím... ...
Celá debata | RSS tejto debaty