Z času na čas sa u mňa zastavia nepríjemní & nikdy nepozvaní hostia…či presnejšie povedané hosťky. Zvyknú byť hrozne otravné. Zvlášť keď sa nezastavia len tak na priedomí- či „medzi dvermi“, ale usadia sa akoby boli u mňa doma a takpovediac zapustia korene.
Neviem či poznáte ten zúfalý pocit, keď ku vám príde niekto, koho ste nielenže nepozvali, ale neprechovávate ku nemu žiadne priateľské city. Skôr by sa dalo hovoriť o pravom opaku! Neznášate ho. A tak je to aj v mojom prípade. Alebo lepšie povedané v prípade mojich návštevníčiek…Hmm. Návštevníčiek. -? Také pekné označenie si tie potvory teda ozaj nezaslúžia! Okupantky sú to! Bez srandy. Kto niečo také nezažil – nikdy nepochopí!
Objavujú sa u mňa takmer vždy v rovnakom čase …plus , mínus jeden týždeň hore dole.
Neviem síce ako- ale do budúcna budem musieť zamedziť takýmto nepríjemným návštevám. Nemám ani potuchy kade behajú – po akých tratiach, ale začína mi byť jasné, že ich grafikón sa rokmi vôbec nemení.
Budem musieť vyšpekulovať nejakú totálnu deštrukciu trate po ktorej zvyknú ku mne prichádzať. A musím to stihnúť urobiť skôr, ako sa tým potvorám podarí ma úplne vykoľajiť.
Myslel som si že som urobil celkom fajn pieseň aj so slušným amatérskym videom k tomu. Fejzbúkové mašiny si ale myslia iné…. Že vraj porušujem pravidlá …. To je už ozaj vyšší level matrixu toto. V čase keď už aj deti v materských školách vidia obrázky s penismi aj s ich protipólmi a keď svet ovládajú podivní psychopati a zvrhlí čudáci tak ja porušujem [...]
Občas sa mi stane, že vznikne pieseň, pri ktorej mám pocit, že netreba veľa vysvetľovať. Stačí ju len pustiť medzi ľudí.Aj táto je z tých. Je o veciach, ktoré tu boli dávno pred nami a, žiaľ, budú tu asi aj po nás. O tom, že niekto vždy ťahá viac, než by mal. Že niekto iný sedí vyššie a len prikladá na voz. O tom, že keď sa ozveš, príde odveta. A že za pravdu [...]
Sedíme tu. Pri štvrtom stole od výčapu. Ja,… Fero,… Jano,… a ešte dvaja,… čo sa vždy tvária, ….že len počúvajú… ale v skutočnosti oni vedia vždy toho najviac. A hneď na úvod chcem povedať jednu vec,… nech je jasno: my muži v krčme,… neklebetíme! To v žiadnom prípade! To len ženy po dedine klebetia. „My si tu pri pive [...]
Celá debata | RSS tejto debaty