JOGOVINY

Dnes sa málokto opýta „Ako sa máš?“. Ani priamo a ani takpovediac „medzi riadkami“. A keď náhodou sa aj spýtame- tak je to len zažitá fráza a „ako sa máš“ sa spýtame, len tak – aby reč nestála. Málokto na takú otázku aj čaká odpoveď. Respektíve ho vôbec nezaujíma.

Dnes sa mi ozval (telefonicky) po dlhom čase jeden známy. Nedovolím si tvrdiť, že kamarát, či priateľ, lebo už ozaj neviem kto je s kým dnes ešte kamarát v tom pravom slova zmysle. Ale s dotyčným pánom nás spájali určitý čas spoločné záujmy. Istú etapu života sme kráčali  tými istými cestami. A ako to už v živote chodí – po čase sa tie naše cesty rozišli.

No a dnes sa mi ozval. Ak si myslíte, že sa ma spýtal ako sa mám- tak sa veľmi mýlite …V telefóne nezaznelo „Tak ako?“ ani žiadne iné podobné frázy a nezmysly. Zaznela tam trochu iná otázka. Otázka takpovediac na telo. Môj dobrý známy sa ma z mosta do prosta spýtal, že či by som si našiel niekedy  asi 50 minút na to, aby mi porozprával o možnostiach nejakého úveru.

Sánka dole, šéfe – ako vraví klasik…

Je mi dosť smutno z toho, ako veľmi nás už tie peniaze opantali.

Nuž, ale čo – z ilúzií, dobrých vzťahov a vzduchu sa vyžiť nedá.