Bolo – nebolo, v jednej krajine sa raz prihodilo takôto: Autobus výjazdného zasadania vlády sa v horskej krajine zrútil do rokliny a našiel ho miestny farmár … Vykopal veľkú jamu a všetkých politikov tam pochoval.
Za pár dní autobus objavila polícia a tak v okolí zaisťovala svedkov.
Až keď prišli k nášmu farmárovi ten priznal, že autobus objavil a všetkých pochoval…
A policajt sa pýta: „A to už akože boli všetci mŕtvi???“
Farmár hovorí: „Nóóó, niektorí hovorili … že nie sú … ale poznáte to…politikom sa veriť nedá …….“
Nie je mojim zvykom – ako sa vraví – chváliť sa cudzím perím. Text ktorý v tomto mojom blogu zverejním som objavil na FB . Jeho autorom je Jano Pavlík. Autor spontánne reagoval na úmrtie hereckej legendy, pána Štefana Kvietika. Mňa tie jeho veršované slová zaujali až tak, že som sa rozhodol pridať ku slovám hudbu a obraz. Samozrejme bez súhlasu autora textu by to [...]
Pravda vždy raz vyjde najavo. Skôr, či neskôr. Vždy tak bolo. Je. A zdá sa, že vždy tak aj bude. Vždy . V každom režime, v každej historickej epoche je niekto, kto za pravdu bojuje, kto ju hľadá, ba dokonca aj za tú pravdu zhorí. No a tiež po tomto svete chodia vždy aj takí, čo pravdu zahmlievajú, skrývajú a robia všetko preto, aby skutočná pravda nikdy nevyšla [...]
Čo sa to deje? Celý svet je akosi hore nohami. Toto sa buď zapíše veľkými písmenami do učebníc dejepisu, alebo … Alebo už žiadne dejiny nebudú. A všetko dobré aj zlé navždy skončí. Summit strieda summit a po každom novom, nie je tu nič o krôčik lepšie, ale skôr naopak… Čo si môže myslieť normálny – bežný človek, keď počuje z úst [...]
ja som pôvodne chcel zosmoliť niečo ...
Jogo, je to tak. Žiaľ, pravda a lož ...
Celá debata | RSS tejto debaty