Václav, človek ktorý stál za to …

V českých krajinách keď sa povie VÁCLAV, je to pojem.V blízkej i veľmi vzdialenej histórii mali a majú nemálo osobností.Kráľov-panovníkov – Václav I,II,III, IV…aj tých novodobých- dnes im hovoríme, že politici – Havel a Klaus.

Okrem toho je tam ešte pár výnimočnych ľudí, s týmto menom, ktorí sa preslávili v umení – hudbe, filme a pod…Neckář, Postránecký.

V Čechách ale tým pádom, keď sa povie iba Václav, nikto nevie o koho zrovna môže ísť.

U nás na dedine, ale to tak nie je.U nás keď sa povie Václav – každý veľmi dobre vie o koho ide.A to náš Václav nebol nikdy žiadnym panovníkom ani politikom.Václav bol normálny, obyčajný človek, ktorý celý život pracoval po stavbách ako tesár a v posledných rokoch – už ako dôchodca, bol typickým domácim kutilom.Ani si ho neviem inak predstaviť, len tak, že stále čosi porába okolo domu…

Václav bol v obci vyhľadávaným odborníkom v oblasti údržby rôznych náradí a nástrojov.Ak niekto potreboval naklepať kosu, nabrúsiť pílový kotúč na cirkulár, či iné náradia používané v domácnosti, šiel za Václavom.

Neviem teraz, ale za kým pôjdeme, lebo Václava už od včera nemáme…

Hovorí sa, že žiadna smrť nemôže byť zlá, ak jej predchádzal dobrý život.Tiež je známe aj to, že každý je nahraditeľný…

Ale Václav nám bude chýbať.Nielen kvoli spomínaným službám.Bude chýbať aj, alebo hlavne preto, že patril ku generácii ľudí – človekov, ktorí stoja ZA aj O pozdrav.

Zas a znova si spomínam na slová uja Albína spoza kopca, ktorý na tému vytrácania sa života z ich dediny povedal:“Ráno idem do obchodu a nemám koho pozdraviť.Nestretneš ani psa, ani kočky, ani človeka…“

My tu u nás, sme na podobnej ceste. Aj keď  počet obyvateľov máme oproti cezkopcovým susedom 5-6-násobne vyšší, nemôžem sa ubrániť pocitu, že čoskoro ani tu nebude koho pozdraviť.

Niežeby sme tak rýchlo vymierali, ale jednoducho nebude ľudí, ktorí stoja o pozdrav …

Eva Rouks prichádza na svetlo Božie

10.09.2026

Jedného dňa sa jednoducho objavila. Neviem, či som ju našiel ja, alebo si ona našla mňa. Skrátka naše cesty sa skrížili a zrazu je tu. Eva Rouks. A som veľmi rád tomu dňu, keď sa tak stalo. Pretože odvtedy mám pocit, že niektoré moje pesničky konečne našli hlas, ktorý som pre ne už dávno hľadal. Hlas, ktorý nemusí byť pekný a uhladený. Skôr je tak trochu [...]

Čo bolo, bolo, .. . alebo Stojme spoly!

20.08.2026

Kedysi bývalo v našej miestnej reštaurácii celkom bežným zvykom spájať stoly. Keď sa zišla väčšia partia, nikto veľmi neriešil, kto si kam sadne a či je pri stole ešte voľná stolička. Jednoducho sa chytil susedný stôl, prisunul sa k prvému, potom ďalší a prípadne ešte jeden. Často sme sedeli ako jedna rodina pri svadobnom stole. Aj keď žiadny sobáš nebol…. A [...]

Budú už aj muchy a komáre chránené zákonom, aj keď nám strpčujú život?

12.08.2026

Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 207
Celková čítanosť: 470473x
Priemerná čítanosť článkov: 2273x

Autor blogu