JOGOVINY

Nemám vo zvyku kradnúť témy, či nebodaj kopírovať nejaké blogy na ten svoj.Dnes ma však oslovil príspevok computermana – Z vrcholu na dno a vybavil sa mi tiež jeden kratučký príbeh z nedávnej minulosti.

Bezdomovci  – ľudia padajúci z vrcholu na samé dno to je smutná realita dneška
A inak (lepšie) to už nebude- viem, že je to parádna skepsa- ale nemyslím to tak, že dobre už bolo- To nie!
Dnes už takýchto bezdomovcov, či skorobezdomovcov môžme nájsť nielen v mestách ale aj na vidieku…
U nás na dedine v predvianočnom čase ležal pod holým nebom na snehu takýto miestny človek.Celé popoludnie.Bolo to v samom centre dediny ( 🙂 ), všetci prechádzali okolo bez záujmu…Božníci aj bezbožníci.Bratia-sestry.Veriaci-neveriaci?Nikto nič nevidel…

Až večer nejaký náhodný pocestný povedal“Ľudia, preboha, veď je to človek!“ a zalarmoval policajtov a záchránku.
Ten napoly zamrznutý chlap by sa rána nebol dožil.
Ale takto sa dožil a na druhý večer sa už pripitý uškrňal spolu so svojimi kumpanmi na davy ľudí tešiacich sa na príchod Spasiteľa.
A ľudia ani netušili, že Spasiteľ tam už bol.
Prišiel inkognito.

O pár dní skôr…