Dnes sa na inom blogu jeden môj známy podelil s ostatnými takýmto postrehom zo života:
Ked som cakal na zastavke z nicoho nic sa zjavil zatulany pes.Zohol som sa a zavolal na neho,chcel som ho pohladkat.On sa ani nezastavil,nepootocil hlavou,flegmaticky kracal dalej a absolutne o nic,nikoho sa nezaujimal.Len z neho vyzarovalo aby sme mu dali vsetci pokoj ved on si iba kraca svojou cestou.
Tento pes mal zdá sa aspoň slobodu…(ktovie či bol aj šťastný?…)
Ja som raz videl jedného takého vykračovať nezmyselne asi v dvojmetrovom kruhu dookola…Bol priviazaný na takej krátkej reťazi…Zdalo sa mi, že počujem ako si v tom jeho smutnom brechote spieva:“Prečo je náš život až tak veľmi psí, prečo pánom na nás tak málo záleží?Prečo vravia že priateľom človeka su psy – keď vidíme, že tie reči sú len samé lži…?“
jogo64 no, neviem...S niektorými ...
nautilus Jogo - v jednom článku ...
Celá debata | RSS tejto debaty