Z času na čas sa u mňa zastavia nepríjemní & nikdy nepozvaní hostia…či presnejšie povedané hosťky. Zvyknú byť hrozne otravné. Zvlášť keď sa nezastavia len tak na priedomí- či „medzi dvermi“, ale usadia sa akoby boli u mňa doma a takpovediac zapustia korene.
Neviem či poznáte ten zúfalý pocit, keď ku vám príde niekto, koho ste nielenže nepozvali, ale neprechovávate ku nemu žiadne priateľské city. Skôr by sa dalo hovoriť o pravom opaku! Neznášate ho. A tak je to aj v mojom prípade. Alebo lepšie povedané v prípade mojich návštevníčiek…Hmm. Návštevníčiek. -? Také pekné označenie si tie potvory teda ozaj nezaslúžia! Okupantky sú to! Bez srandy. Kto niečo také nezažil – nikdy nepochopí!
Objavujú sa u mňa takmer vždy v rovnakom čase …plus , mínus jeden týždeň hore dole.
Neviem síce ako- ale do budúcna budem musieť zamedziť takýmto nepríjemným návštevám. Nemám ani potuchy kade behajú – po akých tratiach, ale začína mi byť jasné, že ich grafikón sa rokmi vôbec nemení.
Budem musieť vyšpekulovať nejakú totálnu deštrukciu trate po ktorej zvyknú ku mne prichádzať. A musím to stihnúť urobiť skôr, ako sa tým potvorám podarí ma úplne vykoľajiť.
Kedysi dávno, pred mnohými rokmi mi kamarát cez Skype poslal link na akýsi facebook – že aby som sa tam zaregistroval… Na moju otázku, že čo to vlastne je a na čo je to dobré mi odpovedal asi len toľko, že je to nejaká sociálna sieť – cez ktorú človek môže byť v spojení so svojimi známymi aj neznámymi, kde môže zdieľať všetko možné aj nemožné. A [...]
Rád by som vám vyrozprával zaujimavý príbeh, ktorého som sa stal náhodným svedkom. Neviem už za akých okolností a prečo práve ja som sa dostal na také záhadné a zvláštne miesto.Tak ako keď prídete na filmové predstavenie – odrazu som sa stal nestranným pozorovateľom deja. Planéta na ktorej som sa ocitol, bola navlas podobná s touto našou, no už na prvý pohľad som [...]
„Čo nám to pripomenula smrť v Prahe“-? pýta sa dnes jeden z mnohých titulkov denníkov…. Neviem ako Vám, ale mne pripomenula hlavne to, že uplynulých viac než 30 rokov sme sa odučili žiť v jednej spoločnej bubline. Nemyslím teraz na spolužitie Čechov a Slovákov v jednom štáte – to len aby som nebol hneď v úvode nesprávne pochopený. V osemdesiatom [...]
Celá debata | RSS tejto debaty