Človek sa v živote bojí kadečoho.
Zlej známky v škole.
Výprasku po nej.
Zubára.
Prvej pusy
…a toho čo príde po nej.
Maturity.
Straty zamestnania.
Nevery, choroby, staroby.
…a hádam najviac smrti.
A časom zisťujeme, že všetko sa dá prežiť.
…teda až na ňu
Alebo že by…?
Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov [...]
Existujú slová, ktoré používame celý život a pritom sa nad ich skutočným významom zamýšľame len zriedka. Jedným z nich je pre mňa človečina. Ako dieťa som toto slovo poznal najmä z rozprávok Pavla Dobšinského. Tam človečina obrom, diablom a strigám „smrdela“. O mnoho rokov neskôr som ho zrazu počul v piesni skupiny Elán, kde ľudia naopak „voňajú [...]
Už ste zacítili vo vzduchu vôňu asfaltu? A kdesi ktosi vyhlasuje :“ Nikto vám nedá toľko, koľko vám ja môžem sľúbiť!“ Tak potom je tu zase ten čas na šlágre, aké tu ešte jakživ neboli! Zas idú voľby to budú zhonby ľudia si isto zaslúžia istoty Už asfalt vonia nás nedohonia špiny špinavé sa zmenia na najčistejšie čistoty Plagát do volieb ten [...]
Celá debata | RSS tejto debaty