Kabát bližší ako košeľa, alebo Ako na Slovensku prichádzame o Gotta, Nohavicu, Stivína . .. a ďalších

Sme my Slováci zvláštny národ. Tradujeme sami o sebe také legendy, že sme národ holubičí, srdečný, dobroprajný …. a neviem ešte aký. Viac-menej sa vnímame len v tom najlepšom svetle, ale…Sme naozaj až takí dokonalí  a bezchybní?

Roky si na nás všímam jednu vec a osobne mi dosť prekáža, že nám na Slovensku je kabát bližší ako košeľa. Nie- nie- nepomýlil som si slovosled! Normálne je predsa keď je košeľa bližšia ako kabát – či nie? Ale my to máme – v niektorých veciach- presne naopak! Kabát nám je bližší ako košeľa. Ako inak sa dá nazvať to, keď „ velebíme“ (uznávame a ospevujeme)  niečo – niekoho – čo je úplne mimo nás. A môže to byť „len“ u susedov v Českej republike, alebo aj ďalej na západ, či dokonca až za veľkou mlákou A keby sme mali niečo podobné – možnože aj lepšie  tu u nás – ani si to nevšimneme! Vyložene ignorujeme ľudí, ktorí sú čímsi výnimoční, majú talent, nadanie, schopnosti – iné, než je bežný priemer. Netvrdím, že sme takí všetci. Nehádžem nás do jedného vreca – ale žiaľ, globálny obraz v nastavenom zrkadle je takýto! A celkom isto to pramení z toho, že na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Jednoducho nám je proti srsti, aby tu ktosi vynikal a dosahoval akékoľvek úspechy.

A najhoršie je, že ľudia, čo majú niečo také priam v pracovnej náplni  – nevytiahnu takýchto ľudí „ na svetlo Božie“ – na piedestál- aby sme vedeli, že tu takých nadaných, šikovných, či výnimočných ľudí máme! Radšej nám donekonečna podsúvajú všelijaké stupídne pseudocelebrity, alebo umelcov už notoricky známych. A takýto nepríjemný obraz je nielen v oblasti kultúry a športu, ale aj vo vede a mnohých odvetviach nášho života.  Ak tu ktosi neznámy – čosi dokáže, kto v niečom vyniká, vieme  to tak maximálne v danom okrese, či regióne. Málokedy  talent, osobnosť, či nadanie sa pozná v rámci celého Slovenska. Možno sa pýtate že  – Čo už ja – ako Jožko Mrkvička – môžem v tomto smere urobiť? Porozmýšľajte. Keď si to ale povie každý – tak sa nezmení nič. Uvediem príklad. A budem sa pritom chváliť. A to tak že veľmi.

Presne pred 30 rokmi som s partiou kamarátov dal dokopy jeden malý hudobný festival, zameraný na menšinové žánre – ako je folk, country, trampská, či  bluegrass hudba. Tento festival bol výnimočný tým, že na rozdiel od vtedy existujúceho množstva iných- väčších festivalov, nikdy nestaval dramaturgiu svojho programu na zvučných menách folkovej a country scény z Českej republiky. Festival sa zrodil v Čičmanoch, kde bolo osem veľmi úspešných ročníkov a potom ešte pár rokov sa uskutočnilo v Tužine pri Prievidzi. Dostávali tu priestor hlavne kapely z horného Ponitria  – Louiziana, CLC, Dúha, Zabudnutí, Čochciari, Čoloband, z Považia – Otlaky (Mozole), Tieň, Dušan Dobiaš, CFS Maryland,  z Oravy – Kredenc, Robo Hulej a Spod Budína. Ale pribudli aj vzdialenejší interpreti a zvučnejšie mená ako Žobráci s Michalom Hudákom, Belasí s Michalom Dočolomanským ml., Soňa Horňáková a mnohí iní.

Namiesto ďalších slov a viet pridám tu niekoľko videí. Všetky budú mať jedného spoločného menovateľa. Je ním všestranný a výnimočný umelec z Oravy – ROBO HULEJ. Človek, ktorého  Curriculum vitae je veľmi pestré a bohaté. Od činnosti vo viacerých hudobných formáciách – skupinách, ktoré boli zmesou folku, bluesu a jazzu a tiež world a etno music. Robo sa venuje aj sólovej pesničkovej tvorbe – má na konte CD album Pozri sa do neba. Veľmi blízko má tiež ku tradičnej ľudovej piesni. Je nadšeným zberateľom rôznych píšťal a dychových nástrojov, nielen zo Slovenska, ale aj zo sveta. A vzdialený mu nie je ani divadelný svet. Viac o tom druhu jeho činnosti sa dozviete kliknutím na ambientarium.com

Robo Hulej – Ideálny muž


Robo Hulej Čie sú to húsky


Robo Hulej Vlasy


Robo Hulej – prezentácia zbierky píšťal (zostrih)


Spod Budína – Hlboký jarčok


 

Eva Rouks prichádza na svetlo Božie

10.09.2026

Jedného dňa sa jednoducho objavila. Neviem, či som ju našiel ja, alebo si ona našla mňa. Skrátka naše cesty sa skrížili a zrazu je tu. Eva Rouks. A som veľmi rád tomu dňu, keď sa tak stalo. Pretože odvtedy mám pocit, že niektoré moje pesničky konečne našli hlas, ktorý som pre ne už dávno hľadal. Hlas, ktorý nemusí byť pekný a uhladený. Skôr je tak trochu [...]

Čo bolo, bolo, .. . alebo Stojme spoly!

20.08.2026

Kedysi bývalo v našej miestnej reštaurácii celkom bežným zvykom spájať stoly. Keď sa zišla väčšia partia, nikto veľmi neriešil, kto si kam sadne a či je pri stole ešte voľná stolička. Jednoducho sa chytil susedný stôl, prisunul sa k prvému, potom ďalší a prípadne ešte jeden. Často sme sedeli ako jedna rodina pri svadobnom stole. Aj keď žiadny sobáš nebol…. A [...]

Budú už aj muchy a komáre chránené zákonom, aj keď nám strpčujú život?

12.08.2026

Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 207
Celková čítanosť: 470273x
Priemerná čítanosť článkov: 2272x

Autor blogu