Kabát bližší ako košeľa, alebo Ako na Slovensku prichádzame o Gotta, Nohavicu, Stivína . .. a ďalších

Sme my Slováci zvláštny národ. Tradujeme sami o sebe také legendy, že sme národ holubičí, srdečný, dobroprajný …. a neviem ešte aký. Viac-menej sa vnímame len v tom najlepšom svetle, ale…Sme naozaj až takí dokonalí  a bezchybní?

Roky si na nás všímam jednu vec a osobne mi dosť prekáža, že nám na Slovensku je kabát bližší ako košeľa. Nie- nie- nepomýlil som si slovosled! Normálne je predsa keď je košeľa bližšia ako kabát – či nie? Ale my to máme – v niektorých veciach- presne naopak! Kabát nám je bližší ako košeľa. Ako inak sa dá nazvať to, keď „ velebíme“ (uznávame a ospevujeme)  niečo – niekoho – čo je úplne mimo nás. A môže to byť „len“ u susedov v Českej republike, alebo aj ďalej na západ, či dokonca až za veľkou mlákou A keby sme mali niečo podobné – možnože aj lepšie  tu u nás – ani si to nevšimneme! Vyložene ignorujeme ľudí, ktorí sú čímsi výnimoční, majú talent, nadanie, schopnosti – iné, než je bežný priemer. Netvrdím, že sme takí všetci. Nehádžem nás do jedného vreca – ale žiaľ, globálny obraz v nastavenom zrkadle je takýto! A celkom isto to pramení z toho, že na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Jednoducho nám je proti srsti, aby tu ktosi vynikal a dosahoval akékoľvek úspechy.

A najhoršie je, že ľudia, čo majú niečo také priam v pracovnej náplni  – nevytiahnu takýchto ľudí „ na svetlo Božie“ – na piedestál- aby sme vedeli, že tu takých nadaných, šikovných, či výnimočných ľudí máme! Radšej nám donekonečna podsúvajú všelijaké stupídne pseudocelebrity, alebo umelcov už notoricky známych. A takýto nepríjemný obraz je nielen v oblasti kultúry a športu, ale aj vo vede a mnohých odvetviach nášho života.  Ak tu ktosi neznámy – čosi dokáže, kto v niečom vyniká, vieme  to tak maximálne v danom okrese, či regióne. Málokedy  talent, osobnosť, či nadanie sa pozná v rámci celého Slovenska. Možno sa pýtate že  – Čo už ja – ako Jožko Mrkvička – môžem v tomto smere urobiť? Porozmýšľajte. Keď si to ale povie každý – tak sa nezmení nič. Uvediem príklad. A budem sa pritom chváliť. A to tak že veľmi.

Presne pred 30 rokmi som s partiou kamarátov dal dokopy jeden malý hudobný festival, zameraný na menšinové žánre – ako je folk, country, trampská, či  bluegrass hudba. Tento festival bol výnimočný tým, že na rozdiel od vtedy existujúceho množstva iných- väčších festivalov, nikdy nestaval dramaturgiu svojho programu na zvučných menách folkovej a country scény z Českej republiky. Festival sa zrodil v Čičmanoch, kde bolo osem veľmi úspešných ročníkov a potom ešte pár rokov sa uskutočnilo v Tužine pri Prievidzi. Dostávali tu priestor hlavne kapely z horného Ponitria  – Louiziana, CLC, Dúha, Zabudnutí, Čochciari, Čoloband, z Považia – Otlaky (Mozole), Tieň, Dušan Dobiaš, CFS Maryland,  z Oravy – Kredenc, Robo Hulej a Spod Budína. Ale pribudli aj vzdialenejší interpreti a zvučnejšie mená ako Žobráci s Michalom Hudákom, Belasí s Michalom Dočolomanským ml., Soňa Horňáková a mnohí iní.

Namiesto ďalších slov a viet pridám tu niekoľko videí. Všetky budú mať jedného spoločného menovateľa. Je ním všestranný a výnimočný umelec z Oravy – ROBO HULEJ. Človek, ktorého  Curriculum vitae je veľmi pestré a bohaté. Od činnosti vo viacerých hudobných formáciách – skupinách, ktoré boli zmesou folku, bluesu a jazzu a tiež world a etno music. Robo sa venuje aj sólovej pesničkovej tvorbe – má na konte CD album Pozri sa do neba. Veľmi blízko má tiež ku tradičnej ľudovej piesni. Je nadšeným zberateľom rôznych píšťal a dychových nástrojov, nielen zo Slovenska, ale aj zo sveta. A vzdialený mu nie je ani divadelný svet. Viac o tom druhu jeho činnosti sa dozviete kliknutím na ambientarium.com

Robo Hulej – Ideálny muž


Robo Hulej Čie sú to húsky


Robo Hulej Vlasy


Robo Hulej – prezentácia zbierky píšťal (zostrih)


Spod Budína – Hlboký jarčok


 

Je umelá inteligencia záhubou ľudstva, alebo sa naučíme s ňou žiť?

10.04.2025

Dnes mi pípla esemeska. Písala mi akási Gemini. Že či nechcem s ňou četovať. Odpovedal som z fleku „NIE, VĎAKA!“ Čo tu ja budem četovať s nejakými umelými inteligentkami – pomyslel som si… Po pár minútach som si ale začal uvedomovať, že som zareagoval rovnako ako väčšina mojich blízkych, známych vo vzťahu k umelej inteligencii. Zvláštne – ale ľudia [...]

NEŤAHAJTE NÁS DO VOJNY!

03.04.2025

Skôr ako uvediem text pesničkového songu so silným protivojnovým zameraním musím uviesť pár faktov. Autorom veršov nie som ja. Slová napísal Jano Pavlík, s ktorým som len nedávno nadviazal spoluprácu pri tvorbe piesní. Včera ráno ( 2.apríla 2025) som Jana oslovil s otázkou, či by nenapísal niečo protivojnové. My dvaja sa poznáme neosobne – len cez sociálne siete. [...]

Každému raz sviečka dohorí – text a pieseň na počesť pána Štefana Kvietika

23.03.2025

Nie je mojim zvykom – ako sa vraví – chváliť sa cudzím perím. Text ktorý v tomto mojom blogu zverejním som objavil na FB . Jeho autorom je Jano Pavlík. Autor spontánne reagoval na úmrtie hereckej legendy, pána Štefana Kvietika. Mňa tie jeho veršované slová zaujali až tak, že som sa rozhodol pridať ku slovám hudbu a obraz. Samozrejme bez súhlasu autora textu by to [...]

vajíčkovník, Bojnice

Veľkonočný strom plný farieb. Krásavec s tisíckou kraslíc púta pozornosť turistov smerujúcich na známy zámok

15.04.2025 08:00

Ruku k dielu pridali aj ľudové umelkyne, ktoré prispeli husacími či morčacími kúskami

Birmingham

Tisíce ton smetí. Birminghamu pre štrajk smetiarov pomôže armáda

15.04.2025 07:28

O pomoc s riešením odpadkovej krízy požiadala birminghamská radnica, ktorá zároveň vyhlásila stav núdze.

klub

Dominikánska republika: Počet obetí tragédie v nočnom klube stúpol na 231

15.04.2025 07:12

Dvanásť ľudí je podľa jej slov stále hospitalizovaných, traja z nich sú v kritickom stave.

Marco Rubio

Bude Rubio len „kúriť a svietiť“? Trump chce diplomacii radikálne osekať rozpočet

15.04.2025 06:56

Zníženie rozpočtu by okresalo financie pre boj s HIV či príspevky pre OSN alebo NATO.