Kto videl film Ostrov Dr. Moreaua – vie že to bola fikcia o šialenom doktorovi, ktorý na opustenom ostrove pretváral zvieratá na ľudí. V závere filmového príbehu to tento pomätenec chcel vyskúšať aj opačne. Teda pretvoriť človeka na zviera Ale to už celkom nedotiahol do konca. Podivné tvory, ktoré už neboli ani zvieratá a ešte neboli celkom ľudia sa vzbúrili a „milého“ doktora jednoducho zniesli zo sveta….
V realite dneška je to zdá sa presne naopak! Nejakí pomätení šialenci , čo ovládajú tento svet tu systematicky a cielene premieňajú ľudí na … kadečo.
Veď ČO má TOTO ešte spoločné s človečinou?
Smutné je, že na rozdiel od filmového príbehu sa v realite dneška nenájdu ľudia, ktorí by zatočili so psychopatmi. Ľudstvu je asi dobre byť hračkou v rukách pomätených zrúd….
Vrcholom programu bolo, keď ešte aj redaktori „verejnoprávnej“ nás nabádali aby sme boli tolerantní!
Tolerantní k čomu???
Ku zvrhlostiam a nechutnostiam?
Tak ku tomu – na televíznej obrazovke a vo verejnom priestore ja tolerantný nikdy nebudem!
Ohavnosti a zvrhlosti nech si choré bytosti nechávajú za dverami svojich klietok, ciel a izieb!
krátka scéna z filmu – akcia začína až od 01 minúty záznamu
Jedného dňa sa jednoducho objavila. Neviem, či som ju našiel ja, alebo si ona našla mňa. Skrátka naše cesty sa skrížili a zrazu je tu. Eva Rouks. A som veľmi rád tomu dňu, keď sa tak stalo. Pretože odvtedy mám pocit, že niektoré moje pesničky konečne našli hlas, ktorý som pre ne už dávno hľadal. Hlas, ktorý nemusí byť pekný a uhladený. Skôr je tak trochu [...]
Kedysi bývalo v našej miestnej reštaurácii celkom bežným zvykom spájať stoly. Keď sa zišla väčšia partia, nikto veľmi neriešil, kto si kam sadne a či je pri stole ešte voľná stolička. Jednoducho sa chytil susedný stôl, prisunul sa k prvému, potom ďalší a prípadne ešte jeden. Často sme sedeli ako jedna rodina pri svadobnom stole. Aj keď žiadny sobáš nebol…. A [...]
Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov [...]
POdla mna jogo, si to vystihol celkom presne,... ...
Mne sa ceremoniál s niektorými výhradami páčil... ...
Celá debata | RSS tejto debaty