Kto videl film Ostrov Dr. Moreaua – vie že to bola fikcia o šialenom doktorovi, ktorý na opustenom ostrove pretváral zvieratá na ľudí. V závere filmového príbehu to tento pomätenec chcel vyskúšať aj opačne. Teda pretvoriť človeka na zviera Ale to už celkom nedotiahol do konca. Podivné tvory, ktoré už neboli ani zvieratá a ešte neboli celkom ľudia sa vzbúrili a „milého“ doktora jednoducho zniesli zo sveta….
V realite dneška je to zdá sa presne naopak! Nejakí pomätení šialenci , čo ovládajú tento svet tu systematicky a cielene premieňajú ľudí na … kadečo.
Veď ČO má TOTO ešte spoločné s človečinou?
Smutné je, že na rozdiel od filmového príbehu sa v realite dneška nenájdu ľudia, ktorí by zatočili so psychopatmi. Ľudstvu je asi dobre byť hračkou v rukách pomätených zrúd….
Vrcholom programu bolo, keď ešte aj redaktori „verejnoprávnej“ nás nabádali aby sme boli tolerantní!
Tolerantní k čomu???
Ku zvrhlostiam a nechutnostiam?
Tak ku tomu – na televíznej obrazovke a vo verejnom priestore ja tolerantný nikdy nebudem!
Ohavnosti a zvrhlosti nech si choré bytosti nechávajú za dverami svojich klietok, ciel a izieb!
krátka scéna z filmu – akcia začína až od 01 minúty záznamu
Som v tom sám – či nás je viac? Má ešte niekto taký pocit ako ja? Mne sa už dosť dlho zdá, že svet je postavený na hlavu. A vážne sa mi to nezdá len dnes a včera. Už dlhší čas mi to doslova znepríjemňuje život. Ak to nie je len moje zdanie, zaujímalo by ma ako sa s tým vysporadúvate vy. Len nehovorte, že už ste si zvykli. Lebo na svet hore nohami sa pozerá veľmi [...]
Blíži sa nám sedemnásty november. A tak som si spomenul na jednu pesničku, ku ktorej som napísal taký….triviálny text. Text tejto pesničky, vznikol dosť dávno, Veľmi dávno. Neviem či sa písal rok 1990 -91. To len aby ma niekto neobviňoval z nejakého rúhačstva sa proti výdobytkom našej zamatovej revolúcie. Aj keď – pravdupovediac – neviem, či v časoch [...]
Drahí moji priatelia. Opäť sú tu dni, kedy by sme mali všetci vypnúť z každodenného zhonu a venovať spomienku tým, ktorí predčasne odišli z nášho života. Ich prítomnosť sa brala ako samozrejmosť, až raz prišiel deň, keď zrazu po nich zostalo prázdno. Prázdno nielen fyzicky, ale prázdno aj v našich srdciach a dušiach. A my si zrazu uvedomíme že sa nám [...]
POdla mna jogo, si to vystihol celkom presne,... ...
Mne sa ceremoniál s niektorými výhradami páčil... ...
Celá debata | RSS tejto debaty