Kto videl film Ostrov Dr. Moreaua – vie že to bola fikcia o šialenom doktorovi, ktorý na opustenom ostrove pretváral zvieratá na ľudí. V závere filmového príbehu to tento pomätenec chcel vyskúšať aj opačne. Teda pretvoriť človeka na zviera Ale to už celkom nedotiahol do konca. Podivné tvory, ktoré už neboli ani zvieratá a ešte neboli celkom ľudia sa vzbúrili a „milého“ doktora jednoducho zniesli zo sveta….
V realite dneška je to zdá sa presne naopak! Nejakí pomätení šialenci , čo ovládajú tento svet tu systematicky a cielene premieňajú ľudí na … kadečo.
Veď ČO má TOTO ešte spoločné s človečinou?
Smutné je, že na rozdiel od filmového príbehu sa v realite dneška nenájdu ľudia, ktorí by zatočili so psychopatmi. Ľudstvu je asi dobre byť hračkou v rukách pomätených zrúd….
Vrcholom programu bolo, keď ešte aj redaktori „verejnoprávnej“ nás nabádali aby sme boli tolerantní!
Tolerantní k čomu???
Ku zvrhlostiam a nechutnostiam?
Tak ku tomu – na televíznej obrazovke a vo verejnom priestore ja tolerantný nikdy nebudem!
Ohavnosti a zvrhlosti nech si choré bytosti nechávajú za dverami svojich klietok, ciel a izieb!
krátka scéna z filmu – akcia začína až od 01 minúty záznamu
Kedysi bývalo v našej miestnej reštaurácii celkom bežným zvykom spájať stoly. Keď sa zišla väčšia partia, nikto veľmi neriešil, kto si kam sadne a či je pri stole ešte voľná stolička. Jednoducho sa chytil susedný stôl, prisunul sa k prvému, potom ďalší a prípadne ešte jeden. Často sme sedeli ako jedna rodina pri svadobnom stole. Aj keď žiadny sobáš nebol…. A [...]
Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov [...]
Existujú slová, ktoré používame celý život a pritom sa nad ich skutočným významom zamýšľame len zriedka. Jedným z nich je pre mňa človečina. Ako dieťa som toto slovo poznal najmä z rozprávok Pavla Dobšinského. Tam človečina obrom, diablom a strigám „smrdela“. O mnoho rokov neskôr som ho zrazu počul v piesni skupiny Elán, kde ľudia naopak „voňajú [...]
POdla mna jogo, si to vystihol celkom presne,... ...
Mne sa ceremoniál s niektorými výhradami páčil... ...
Celá debata | RSS tejto debaty