Kedysi dávno, pred mnohými rokmi mi kamarát cez Skype poslal link na akýsi facebook – že aby som sa tam zaregistroval… Na moju otázku, že čo to vlastne je a na čo je to dobré mi odpovedal asi len toľko, že je to nejaká sociálna sieť – cez ktorú človek môže byť v spojení so svojimi známymi aj neznámymi, kde môže zdieľať všetko možné aj nemožné. A že na čo je to celé dobré? To vraj časom hádam zistíme.
kresba – Radovan Vrška
Teraz po rokoch som si na ten môj prvý kontakt s facebookom spomenul a pravdupovediac ani dnes mi nie je jasné, že na čo nám ten facebook je vlastne dobrý… Zdieľa sa tu ozaj kadečo možné a hlavne nemožné. Namotal nás ale parádne! Zamotaní v sociálnych sieťach trávime minúty, hodiny, dni, noci, týždne mesiace. Ba aj roky… Dá sa povedať že tu márnime svoje životy, ktoré by sa dali prežiť možno aj zmysluplnejšie. Málokto nájde v sebe tú odvahu nadobro s tým skoncovať. Podaktorí to aj viac krát skúšali – dať mu navždy zbohom, no chápadla tejto sociálnej chobotnice väčšinu odvážlivcov vtiahlo späť do svojich osídiel.
kresba – Radovan Vrška
Zbaviť sa facebooku je niečo ako útek z Alcatrazu.
Ale byť opäť slobodný je dostatočná motivácia – Či nie?
Som v tom sám – či nás je viac? Má ešte niekto taký pocit ako ja? Mne sa už dosť dlho zdá, že svet je postavený na hlavu. A vážne sa mi to nezdá len dnes a včera. Už dlhší čas mi to doslova znepríjemňuje život. Ak to nie je len moje zdanie, zaujímalo by ma ako sa s tým vysporadúvate vy. Len nehovorte, že už ste si zvykli. Lebo na svet hore nohami sa pozerá veľmi [...]
Blíži sa nám sedemnásty november. A tak som si spomenul na jednu pesničku, ku ktorej som napísal taký….triviálny text. Text tejto pesničky, vznikol dosť dávno, Veľmi dávno. Neviem či sa písal rok 1990 -91. To len aby ma niekto neobviňoval z nejakého rúhačstva sa proti výdobytkom našej zamatovej revolúcie. Aj keď – pravdupovediac – neviem, či v časoch [...]
Drahí moji priatelia. Opäť sú tu dni, kedy by sme mali všetci vypnúť z každodenného zhonu a venovať spomienku tým, ktorí predčasne odišli z nášho života. Ich prítomnosť sa brala ako samozrejmosť, až raz prišiel deň, keď zrazu po nich zostalo prázdno. Prázdno nielen fyzicky, ale prázdno aj v našich srdciach a dušiach. A my si zrazu uvedomíme že sa nám [...]
Celá debata | RSS tejto debaty